Panta rei - všetko plynie. Večnú pravdu slávneho Platónovho výroku si v týchto dňoch intenzívnejšie uvedomujeme. Od chvíle, čo RELAX prvýkrát predstúpil pred svojich čitateľov s ponukou inej, pestrejšej, sviežejšej zábavy na voľné chvíle uplynulo už 20 rokov.

Vďaka novému smerovaniu spoločnosti, zmene spoločenskej klímy, demokratizácii všetkých sfér života sa mohla uskutočniť dávna túžba krížovkárskych nadšencov združených v banskobystrickom krúžku Hron – mať vlastný časopis, mať svoj priestor na prezentáciu toho najlepšieho, čo sa na Slovensku a blízkom okolí vytvorilo.

Prvé číslo Relaxu – ako jeden z prvých reprezentantov nezávislej tlače – sa objavilo v stánkoch PNS 2. apríla 1990, deň po zrušení cenzúry. Zrod časopisu má ale hlbšie korene. Keďže bývalý systém – bilančné kvóty papiera, kapacitné možnosti tlačiarní a kádrové požiadavky (mladým už toto asi nič nehovorí ale pravda bola taká) – prakticky znemožňoval vznik nového časopisu, tak asi tucet členov Hronu dalo dokopy svoje sily, schopnosti, konexie, financie a po večeroch tvorilo občasník HRON.

Tento samizdat vychádzal 6 rokov v náklade okolo 500 výtlačkov a bol distribuovaný zväčša osobne. Takto získané skúsenosti boli skvelým odrazovým mostíkom. Len čo sa začali v roku 1989 demokratizačné zmeny, menil sa aj zákon o periodickej tlači a táto zmena Hroňákov naštartovala. Po zhodnotení novovznikajúcich možnosti, traja odvážlivci – Dušan Čupka, Ján Čižmár, Dušan Slašťan – založili vydavateľstvo TRIAN s jediným cieľom, vydávať kvalitný krížovkársky časopis. Názov bol vybratý na základe konkurzu, obsah a forma sa vykryštalizovali počas dlhých nočných diskusií, grafiku navrhol Pavol Chrenka. Bola to zrejme správna skladba. Svedčí o tom aj skutočnosť, že dnes sa časopis dožil svojich 20. narodenín. Za uplynulých 20 rokov sa kadečo pomenilo. Aj RELAX sa vyvíjal, od jednofarebného 16-stranového za 2 Kčs (pre neznalých ide o koruny československé) až po 28-stranový s farebnou obálkou za 0,65 eura. Rozvíjali sa aj vydavateľské aktivity, k dvojtýždenníku pribudol koncom roka 1990 mesačník Osemsmerovky, potom, v snahe vychovať si budúcich čitateľov, prišla redakcia v roku 1992 s titulom Junior. Časopis rýchlo dospel, bohužiaľ k zániku. Nedožil sa ani piatich rokov. Podobný osud postihol aj Extra osemsmerovky, hoci po sľubnom štarte v roku 1993 a postupnom raste nákladu, nastal zvrat a rok 2002 bol ich posledným. Lepšie sa vodí Knihe maľovaných krížoviek. Tento moderný titul začal vychádzať v roku 1995 a dodnes bolo vydaných 76 „kníh.“ Nemôžeme nespomenúť Magazín Relax. Toto viac-menej prémiové periodikum je bonbónikom pre lúštiteľov. Za výbornú - výrobnú cenu ponúkame v ňom pestrú zmes najrôznejších foriem zábavy a oddychu.

Ak chce RELAX obstáť v súčasnej silnej konkurencii a byť špičkou, musí neustále prichádzať s niečím novým, zaujímavým. V tomto snažení hrajú  nezastupiteľnú rolu práve čitatelia. Ako sa menia ich nároky a chute, mení sa tiež obsah a spôsob podania. V niekoľko tisíc poštových zásielok a e-mailových správ, je veľa takých, čo sa redaktorom prihovárajú, raz priateľsky, raz kriticky, no s konkrétnymi predstavami o tom, čo by malo byť v časopise. RELAX navyše viac krát zopakoval anketu o obsahu a skladbe časopisu a je tak s čitateľmi neustále v priamom kontakte. Erudovanosť a skúsenosti redaktorov zase zabezpečujú, že uverejňované práce spĺňajú aj najprísnejšie kritéria pre tvorbu, a posúvajú slovenskú krížovku a hádanku stále dopredu. RELAX má neodmysliteľné postavenie aj v rámci SZHaK. Časopis je nielen jeho dlhoročným mediálnym partnerom, ale RELAXáci boli aj pri zrode Majstrovstiev Slovenska jednotlivcov v krížovkách a hádankách a neskôr i logických úloh a boli aj iniciátormi kvalifikačných turnajov na majstrovstvá sveta v logických úlohách.

鍜 治 真 起 (Maki Kaji) 8.10.1951 - 10.8.2021

Maki Kaji (čítaj Maki Kadži), asi najaktívnejší popularizátor známeho hlavolamu sudoku, skonal vo veku 69 rokov. Prečo si táto osobnosť ale zaslúži spomienku aj u nás - nuž odpovedí je niekoľko. Niektoré médiá ho nazvali "krstným otcom" sudoku, pravdou ale je, že tým je niekto iný - Wayne Gould, ktorý našiel vtedy ešte nie veľmi známe sudoku (ešte pod zložitým názvom "Suuji wa dokushin ni kagiru", ktorého fonetický prepis znie "Súdži wa dokušin ni kagiru") v jednej japonskej knihe, práve z dielne Maki Kajiho. Táto japonská veta v preklade znamená niečo ako: vlož každú jednu číslicu do vymedzeného priestoru. Pretože názov to bol príliš dlhý, začalo sa hre hovoriť "sú doku" - "jedna číslica" ("sú" je japonsky číslica, "doku" znamená osamotený). Gould vytvoril počítačový program, ktorý vyrábal nové mriežky sudoku a ponúkol ich londýnskym The Times, ktoré prvé sudoku uverejnili 12.novembra 2004 (20 rokov potom, čo ho už publikoval Kaji). Cestujúci metra vtedy zabúdali vystupovať na zastávkach. Chodci zahĺbení do rébusu v novinách zase narážali do lámp pouličného osvetlenia a svet zachvátilo šialenstvo lúštenia s číslicami.

Vráťme sa ale do Japonska. Pôvod tohto hlavolamu leží síce mimo Japonska, niekoľkokrát sa dokonca ešte pred svetovým boomom objavil aj na Majstrovstvách sveta v riešení logických úloh, ktoré sa konajú od roku 1993, Maki Kajii tento hlavolam prevzal pod úplne iným názvom z amerického časopisu Dell Pencil Puzzles & Word Games a publikoval ho v rámci svojho vydavateľstva Nikoli. To by ale možno neznamenalo nič. Maki bol ale strojcom nielen toho, že sudoku dostalo prvý väčší priestor v médiách, ale pridal aj svoj osobitný prístup a upravil popis a zadanie úlohy do podoby, aby sa ho naučili a vedeli lúštiť nielen dospelí, ale aj deti. Uplatnil dokonca na sudoku ochrannú známku - len tak mimochodom Japonsko ju má ako jediná krajina na svete. Maki Kaji ale z toho nikdy neprofitoval. Jeho osobné krédo bolo rozdávať radosť z hlavolamov a to všetkým, bez rozdielu vzdelania a postavenia. Desiatky rokov pomáhal propagovať logické úlohy či na školách, na verejných podujatiach, ktoré sám organizoval, alebo dokonca aj v mnohých výrobných závodoch a to nielen po Japonsku. 

Slovensko mala byť jeho 23-tia krajina, ktorú plánoval navštíviť. S Maki Kajim sme sa totiž dohodli na účasti ako prominentnej osobnosti na 4. Majstrovstvách sveta v sudoku v 2009, ktoré sme organizovali v Žiline. Vo Viedni sa ale musel nečakane otočiť a z vážnych rodinných dôvodov sa musel vrátiť späť a tak do Žiliny zavítal len jeho asistent. Ten ale asi tak milo opísal toto podujatie, že sme asi mesiac po skončení šampionátu dostali 5 stranový pozdrav z Japonska, v ktorom pán Kaji opísal svoje dôvody nečakaného návratu domov a zároveň ocenil to, ako sme celé podujatie pripravili a koľko zaujímavých momentov zaradili, nakoľko: "Vďaka fotografiám som sa cítil ako keby som bol priamo s Vami."

Maki Kaji začal so svojim celoživotným dielom v roku 1980, keď spolu s dvomi kamarátmi z detstva vydal prvý časopis Nikoli, ktorý obsahoval logické úlohy a hlavolamy. Tento štvrťročník pomenovali pomenovali podľa dostihového koňa, ktorý v Írsku v roku 1980 vyhral preteky 2000 Guineas Stakes. O tri roky neskôr založil spoločnosť s rovnakým názvom. Časopis, hlavný produkt spoločnosti, sa vo veľmi krátkom čase rozrástol na 50 000 čitateľov. Kaji bol svetový líder v publikovaní nových logických úloh v časopisoch. Mnohé médiá vždy trochu čakali s uverejňovaním niečoho nového, u Kajiho to bolo presne naopak. Takýto osud "postihol" aj naše osobitné sudoku, ktoré bolo vo finále MS 2009 v Žiline, rovnako nás pán Kaji požiadal aj o súhlas na publikovanie krížového sudoku, ktoré sme súťažne uviedli medzi prvými a takisto ho veľmi zaujalo aj sudoku s názvom Osemsmerovka, kde sa do mriežky vkladali zhluky číslic v jednom z možných 8 smerov. Genialita pána Kajiho bola aj v tom, že k týmto prvotinám, dokázal "vyrobiť" sériu niekoľko ďalších zadaní rovnakého typu, aby si novú úlohu mohli lúštitelia otestovať na širšom spektre zadaní.

Azda najprekvapivejší kontakt s pánom Kajim nastal asi dva týždne po Majstrovstvách Slovenska 2011, keď sa nám ozval telefonicky (doteraz nevieme odkiaľ zohnal číslo a ako sa dozvedel o novom type úlohy) a doslova prosil, aby sme mu poskytli úlohu, ktorú dnes poznáme pod názvom Žiarovky, čo je rozšírená úloha Smerové šipky a ak by to bolo možné, aby sme pre jeho časopis vyrobili aspoň 10 takýchto úloh. Prosbu sme splnili a tak sa aj tieto "slovenské" úlohy vďaka Makimu Kajiovi objavili aj v Japonsku.

S úctou spomíname - česť jeho pamiatke! 

13. júl každoročne prináleží Medzinárodnému dňu hlavolamov.

Prečo práve tento dátum? Práve v tento deň sa totiž v roku 1944 v Budapešti letovému inžinierovi a poetke narodil najznámejší vynálezca hlavolamov Ernő Rubik. Preslávil sa známou kockou, ktorá zaujala celý svet. Rubik za mladi vyštudoval stavebné inžinierstvo na Technickej univerzite v Budapešti a na Maďarskej akadémie úžitkových umení pokračoval v štúdiu sochárčiny a interiérovej architektúry. Prácu architekta neskôr vymenil za výučbu na univerzitnej pôde ako profesor.
V roku 1974 nastal zlomový moment v jeho živote. Svetlo sveta totiž uzrel jeho prvý a zároveň najúspešnejší vynález Rubikova kocka, avšak medzinárodne patentovaná bola až v roku 1980. Zaujímavosťou je, že v tom čase sa podobnými skladačkami zaoberali viacerí páni, napr. len dva roky pred Rubikom zostrojil skladačku 2x2x2 Larry Nichols a guľovú 3x3x3 Frank Fox. No ani jeden z nich zrejme dostatočne neuspel a ich hlavolamy mali isté nedostatky.
Niet pochýb, že Rubik je veľmi talentovaný človek. Istý čas v 80-tych rokoch vydával aj herný časopis s hlavolamami nazvaný ...És játék (... A hráme) a o pár rokov neskôr založil Rubikove štúdiá, kde pôsobí dodnes a venuje sa svojej známej činnosti. Taktiež v minulosti založil nadácie a je členom niekoľkých výborov, napriek tomu je to však veľký introvert.

HISTÓRIA KOCKY

Každý vynález má svoj oficiálny „dátum narodenia“. Pre Rubikovu kocku to je rok 1974, keď bol maďarským vynálezcom Erno Rubikom zhotovený prvý prototyp tohto hlavolamu z teórie grup. Vtedy bol Rubik lektorom na Umelecko-priemyslovej akadémii v Budapešti. Vášnivo sa zaujímal o geometriu. Zaoberal sa konštrukciou a možnosťami kombinovania rôznych tvarov a súčiastok. Počas svojej výuky Rubik používal k interpretácii svojich nápadov skutočné modely zhotovené z papieru, lepenky, dreva alebo plastických hmôt pre nácvik priestorovej orientácie študentov.

Zhotovenie kocky však nebolo jednoduchou záležitosťou. Inšpiráciu našiel jedného letného dňa, keď sa prechádzal po brehu Dunaja. Všimol si riečny štrk, ktorého pôvodné ostré hrany boli pôsobením vodného toku zaoblené. Prišiel na to, že vnútrajšok jednotlivých kociek musí byť zaoblený. Vznikol tak neskôr vynikajúci mechanizmus, ktorý zaisťoval spoľahlivú funkčnosť i pre pôvodne navrhovaný zložitejší typ kocky, t.j. s dvadsiatimi siedmimi prvkami. Nakoniec boli vnútorné steny segmentov opatrené farbou – šiestimi rôznymi odtieňmi. Keď bola kocka skonštruovaná Rubik ju predstavil svojim žiakom a priateľom, aby ju vyskúšali. Efekt sa dostavil okamžite. Akonáhle vzal niekto kocku do ruky, ťažko sa jej zbavoval. Prekvapivý záujem priateľov a študentov o tento nový hlavolam prinútil jej stvoriteľa premýšľať o možnosti priemyselnej výroby. Zásluhu na uvedení kocky do výroby mala hračkárska firma „Politechnika“, kde ihneď pochopili dôležitosť výroby nového vynálezu. Ale pretože sa pri výrobe kocky využívalo značné množstvo ručnej práce, trvalo celé tri roky, než sa prvé kocky objavili na policiach budapeštianskych obchodov. Hlavný debut však kocka zaznamenala na veľtrhoch v Londýne, Paríži, Norimbergu a New Yorku vo februári 1980.

Od roku 1981 je Rubikova kocka súčasťou stálej zbierky Múzea moderného umenia.