13. júl každoročne prináleží Medzinárodnému dňu hlavolamov.

Prečo práve tento dátum? Práve v tento deň sa totiž v roku 1944 v Budapešti letovému inžinierovi a poetke narodil najznámejší vynálezca hlavolamov Ernő Rubik. Preslávil sa známou kockou, ktorá zaujala celý svet. Rubik za mladi vyštudoval stavebné inžinierstvo na Technickej univerzite v Budapešti a na Maďarskej akadémie úžitkových umení pokračoval v štúdiu sochárčiny a interiérovej architektúry. Prácu architekta neskôr vymenil za výučbu na univerzitnej pôde ako profesor.
V roku 1974 nastal zlomový moment v jeho živote. Svetlo sveta totiž uzrel jeho prvý a zároveň najúspešnejší vynález Rubikova kocka, avšak medzinárodne patentovaná bola až v roku 1980. Zaujímavosťou je, že v tom čase sa podobnými skladačkami zaoberali viacerí páni, napr. len dva roky pred Rubikom zostrojil skladačku 2x2x2 Larry Nichols a guľovú 3x3x3 Frank Fox. No ani jeden z nich zrejme dostatočne neuspel a ich hlavolamy mali isté nedostatky.
Niet pochýb, že Rubik je veľmi talentovaný človek. Istý čas v 80-tych rokoch vydával aj herný časopis s hlavolamami nazvaný ...És játék (... A hráme) a o pár rokov neskôr založil Rubikove štúdiá, kde pôsobí dodnes a venuje sa svojej známej činnosti. Taktiež v minulosti založil nadácie a je členom niekoľkých výborov, napriek tomu je to však veľký introvert.

HISTÓRIA KOCKY

Každý vynález má svoj oficiálny „dátum narodenia“. Pre Rubikovu kocku to je rok 1974, keď bol maďarským vynálezcom Erno Rubikom zhotovený prvý prototyp tohto hlavolamu z teórie grup. Vtedy bol Rubik lektorom na Umelecko-priemyslovej akadémii v Budapešti. Vášnivo sa zaujímal o geometriu. Zaoberal sa konštrukciou a možnosťami kombinovania rôznych tvarov a súčiastok. Počas svojej výuky Rubik používal k interpretácii svojich nápadov skutočné modely zhotovené z papieru, lepenky, dreva alebo plastických hmôt pre nácvik priestorovej orientácie študentov.

Zhotovenie kocky však nebolo jednoduchou záležitosťou. Inšpiráciu našiel jedného letného dňa, keď sa prechádzal po brehu Dunaja. Všimol si riečny štrk, ktorého pôvodné ostré hrany boli pôsobením vodného toku zaoblené. Prišiel na to, že vnútrajšok jednotlivých kociek musí byť zaoblený. Vznikol tak neskôr vynikajúci mechanizmus, ktorý zaisťoval spoľahlivú funkčnosť i pre pôvodne navrhovaný zložitejší typ kocky, t.j. s dvadsiatimi siedmimi prvkami. Nakoniec boli vnútorné steny segmentov opatrené farbou – šiestimi rôznymi odtieňmi. Keď bola kocka skonštruovaná Rubik ju predstavil svojim žiakom a priateľom, aby ju vyskúšali. Efekt sa dostavil okamžite. Akonáhle vzal niekto kocku do ruky, ťažko sa jej zbavoval. Prekvapivý záujem priateľov a študentov o tento nový hlavolam prinútil jej stvoriteľa premýšľať o možnosti priemyselnej výroby. Zásluhu na uvedení kocky do výroby mala hračkárska firma „Politechnika“, kde ihneď pochopili dôležitosť výroby nového vynálezu. Ale pretože sa pri výrobe kocky využívalo značné množstvo ručnej práce, trvalo celé tri roky, než sa prvé kocky objavili na policiach budapeštianskych obchodov. Hlavný debut však kocka zaznamenala na veľtrhoch v Londýne, Paríži, Norimbergu a New Yorku vo februári 1980.

Od roku 1981 je Rubikova kocka súčasťou stálej zbierky Múzea moderného umenia.