Ján Fehér-Bratislava 04.02.1930-17.09.2021

Prvú krížovku publikoval ako 12-ročný v časopise Veselé noviny. Onedlho sa ako vynikajúci talent uchytil aj v historicky významnom časopise Krížom-krážom a už jeho prvé práce boli čímsi iným a popritom zaujímavým. Vtedajší autori používali často pomocné písmená, mladý autor však ponúkal krížovky s celým obrazcom prázdnym. Fehér sa stal zanedlho uznávaným autorom, čím si vyslúžil pozvanie na prípravné stretnutie zakladateľov Slovenského zväzu krížovkárov v roku 1945 v Trnave. Pri príchode ho však privítali s otázkou čo chce, pretože tak mladého autora (pozn. SZHaK - mal len 15 rokov) nečakali.

Neskorší stavebný inžinier svoj talent rozvíjal najmä zapisovaním si hodnotných slov, čím sa čoraz viac rozširoval jeho obzor. Po vojne nasledoval Týždeň, Hlavolam, Čas, Nový svet, svoju tvorivú dielňu rozložil aj vo zväzovom časopise Slovenská krížovka a hádanka. Niektoré krížovky začal tvoriť spôsobom, ktorý dnes veľmi pripomína švédske krížovky. Potom však dal krížovkám voľno. Pri rodine, odbornej a pedagogickej činnosti na ne jednoducho nemal čas. Stal sa zakladateľom Československej školy o plochých strechách, prednášal na konferenciách a seminároch, jeho skúsenosti a odborné poznatky zo zateplenia budov sa využívajú i dnes. V čase svojej najväčšej aktivity (1970) musel nasilu opustiť pedagogickú dráhu (rehabilitovaný bol až v roku 1990). Vracia sa však ku svojmu koníčku a jeho diela opäť nachádzame v Lišiaku, či Smene. Stáva sa členom krúžku Dunajci, kde v časopise Dunajčík šéfuje medzimestskej riešiteľskej súťaži družstiev a autorsky viackrát zabezpečuje vtedy najznámejší Západoslovenský prebor v riešení krížoviek a hádaniek v Bratislave. Aj keď bol viac autorom ako súťažiacim, v rokoch 1978, 1980 a 1983 vyhráva v Lišiaku celoročnú Krížovkársku ligu. Svoj druhý dych chytil v novom časopise Minikrížovky, kde sa stal aj uznávaným korektorom. Jazyk sa stal pre neho pojmom a vedel s ním pracovať mnohými smermi. Svedčia o tom aj výsledky okresného kola recitačnej súťaže, kde končí tretí za Milanom Rúfusom a Vojtechom Mihálikom. Tento všestranný umelec slova mal aj širokú publikačnú aktivitu (skriptá, články), známa je aj jeho súdnoznalecká a expertízna činnosť. Nuž všetko toto sme mu mohli len úprimne a v dobrom závidieť. Práce na tri životy a stretnutia s elitou krížovkárstva (Marschalko, Elen-Kaiser, Remenár, Ponec, Kulčický, či z mladších Karkuš, Kordisch, Belička,  Šimčisko, Strmeň). A stále vždy množstvo práce pred sebou. Ešte aj pár dní pred odchodom na poslednú cestu kontaktoval vedúceho krúžku Dunajci, kedy bude znovu sedieť krúžok (v čase koronakrízy boli všetky krúžkové aktivity zrušené) a kedy bude môcť opäť niečo pripraviť na krúžkové lúštenie.

Janko, či z úcty k nemu pán docent, bol činný naozaj do poslednej chvíle. Tento dlhoročný a zapálený člen krúžku Dunajci si zaslúži za svoj krížovkársky prínos a nielen krížovkársky, ohromné poďakovanie. Aj za vzácny čas, ktorý viackrát doma venoval predsedovi SZHaK J.Farkašovi pri mapovaní histórie, faktografii, predstavení životných hodnôt, dôležitosti kultúry slova a celkovej krížovkárskej etike.