O ľuďoch ako ich nepoznáte

A-Ď E-G H-J K L-O P-R S-Š T-Ž

Benjamín
BAŤALÍK st.
Michalovce

Ján
FARKAŠ
Sliač kúpele
Martin
Bratislava
Irenej
HORNÁK
Košice
Bratislava
Jaroslav
KAISER
Bratislava

Drahomír
LACKO
Žiar nad
Hronom

Peter
PAĎOUR
Žilina

Ján
SABOL
Košice

Štefan
TATARKO
Poprad 

Ján
BELIČKA
Trnava
Bratislava

Ján
FEHÉR
Bratislava

Ladislav
HRIŇ
Prievidza

Dušan
KARKUŠ
Bratislava
Praha

Blanka
LEHOTSKÁ
Bratislava

Jozef
PÁLENÍK
Svinná

Peter
SAMEC
Žilina 

Pavol
TIBENSKÝ
Majcichov
Brezová
pod Bradlom 

Stanislav
BLECHA
Bratislava

Ľudovít
FEKETE
Žilina
Milan
HROMNÍK
Bratislava
Trenčianske
Jastrabie

Vladimír
KOMANICKÝ
Humenné

Jozef
LINDER
Sliač kúpele 
 Stanislav
PLACHÝ
Zemianske
Kostoľany

Terézia
SCHENKOVÁ
Martin
Emil
TROCHAN
Bratislava

Alexander
BRÖSTL
Košice

Ivan
FILADELFY
Prievidza

Anton
HUDÁK
Poliakovce
Ľudovít
KORDISCH
Bratislava
Milan
MARKOVIČ
Bratislava

Igor
PLATZNER
Žilina
Peter
SLOBODA
Stará
Ľubovňa

Jozef
TROCHAN
Prešov
Bratislava

Rudolf
ČAČKO
Košice

Štefan
GAŠPÁR
Púchov 

Peter
HUDÁK
Košice
 Peter
KRAJČÍR
Trnava
Bratislava

Július
MARSCHALKO
Žilina

Miroslav
PLOŠČICA
Stará
Ľubovňa
Košice

Roman
STRCULA
Martin
 
Ján
TUREK st.
Poprad
Pavol
ČIERNY
Bratislava
Zuzana
HROMCOVÁ
Bytča

Milan
CHUDÝ
Prievidza
Banská
Bystrica
Zdenka
KRÁLOVÁ
LIPTÁKOVÁ
Bratislava

Rudolf
MOŠKO
Kubrá
Trenčín

Štefan
PUPÁK
Považská
Bystrica

Stanislav
STRMEŇ
Bratislava
 Ján
TUREK ml.
Poprad

Dušan
ČUPKA
Banská
Bystrica
   
Jaroslav
JABLONSKÝ
Kysucké
Nové Mesto

Vladimír
KULČICKÝ
Bratislava


Ivan
NOSKAJ
Šaľa


Ivan
RIAS
Košice
Juraj
STRUŇÁK
Michalovce

Zoltán
VÉGH
Martin
Matúš
DEMIGER
Zlaté
Moravce
  Pavel
JASELSKÝ
Vojtovce
 
Pavol
KUŠNÍR
Košice

Ivana
ONDREJKOVÁ
(Štiptová)
Ružomberok

Emília
RIGDOVÁ st.
Poprad
 
Viktor
ŠIMČISKO
Bratislava
Gabriela
VRÁBLOVÁ
Martin

Jozef
DÓŠA
Banská
Bystrica
 
Igor
JAKUBČEK
Žilina
     
Dušan
ŠKROVINA
Martin

Milan
VYPARINA
Bratislava
Ján
DROPPA
Prešov
 
Soňa
JÁNOŠÍKOVÁ
Bratislava
Šamorín
     
Elena
ŠKULOVÁ
Zlaté
Moravce
 

Marián
ĎURECH
Martin
          Jozef
ŠURINA
Banská
Bystrica
 
           
Dušan
ŠKULTÉTY
Tužina
 

Ján Fehér – otec zakladateľ

 
  Ján Fehér-Bratislava
04.02.1930-17.09.2021

Prvú krížovku publikoval ako 12-ročný v časopise Veselé noviny. Onedlho sa ako vynikajúci talent uchytil aj v historicky významnom časopise Krížom-krážom a už jeho prvé práce boli čímsi iným a popritom zaujímavým. Vtedajší autori používali často pomocné písmená, mladý autor však ponúkal krížovky s celým obrazcom prázdnym. Fehér sa stal zanedlho uznávaným autorom, čím si vyslúžil pozvanie na prípravné stretnutie zakladateľov Slovenského zväzu krížovkárov v roku 1945 v Trnave. Pri príchode ho však privítali s otázkou čo chce, pretože tak mladého autora (pozn. SZHaK - mal len 15 rokov) nečakali.

 

Neskorší stavebný inžinier svoj talent rozvíjal najmä zapisovaním si hodnotných slov, čím sa čoraz viac rozširoval jeho obzor. Po vojne nasledoval Týždeň, Hlavolam, Čas, Nový svet, svoju tvorivú dielňu rozložil aj vo zväzovom časopise Slovenská krížovka a hádanka. Niektoré krížovky začal tvoriť spôsobom, ktorý dnes veľmi pripomína švédske krížovky. Potom však dal krížovkám voľno. Pri rodine, odbornej a pedagogickej činnosti na ne jednoducho nemal čas. Stal sa zakladateľom Československej školy o plochých strechách, prednášal na konferenciách a seminároch, jeho skúsenosti a odborné poznatky zo zateplenia budov sa využívajú i dnes. V čase svojej najväčšej aktivity (1970) musel nasilu opustiť pedagogickú dráhu (rehabilitovaný bol až v roku 1990). Vracia sa však ku svojmu koníčku a jeho diela opäť nachádzame v Lišiaku, či Smene. Stáva sa členom krúžku Dunajci, kde v časopise Dunajčík šéfuje medzimestskej riešiteľskej súťaži družstiev a autorsky viackrát zabezpečuje vtedy najznámejší Západoslovenský prebor v riešení krížoviek a hádaniek v Bratislave. Aj keď bol viac autorom ako súťažiacim, v rokoch 1978, 1980 a 1983 vyhráva v Lišiaku celoročnú Krížovkársku ligu. Svoj druhý dych chytil v novom časopise Minikrížovky, kde sa stal aj uznávaným korektorom. Jazyk sa stal pre neho pojmom a vedel s ním pracovať mnohými smermi. Svedčia o tom aj výsledky okresného kola recitačnej súťaže, kde končí tretí za Milanom Rúfusom a Vojtechom Mihálikom. Tento všestranný umelec slova mal aj širokú publikačnú aktivitu (skriptá, články), známa je aj jeho súdnoznalecká a expertízna činnosť. Nuž všetko toto sme mu mohli len úprimne a v dobrom závidieť. Práce na tri životy a stretnutia s elitou krížovkárstva (Marschalko, Elen-Kaiser, Remenár, Ponec, Kulčický, či z mladších Karkuš, Kordisch, Belička,  Šimčisko, Strmeň). A stále vždy množstvo práce pred sebou. Ešte aj pár dní pred odchodom na poslednú cestu kontaktoval vedúceho krúžku Dunajci, kedy bude znovu sedieť krúžok (v čase koronakrízy boli všetky krúžkové aktivity zrušené) a kedy bude môcť opäť niečo pripraviť na krúžkové lúštenie.

Janko, či z úcty k nemu pán docent, bol činný naozaj do poslednej chvíle. Tento dlhoročný a zapálený člen krúžku Dunajci si zaslúži za svoj krížovkársky prínos a nielen krížovkársky, ohromné poďakovanie. Aj za vzácny čas, ktorý viackrát doma venoval predsedovi SZHaK J.Farkašovi pri mapovaní histórie, faktografii, predstavení životných hodnôt, dôležitosti kultúry slova a celkovej krížovkárskej etike.       

Július Marschalko – zakladateľ


*1913
†7.5.1987
 

Bol jedným z hlavných priekopníkov a zároveň najväčšou postavou slovenského krížovkárstva.
Už od roku 1926, kedy si u nás začala krížovka raziť cestu, horlivo lúštil a nasledujúceho roku aj skladal krížovky. Jeho život s krížovkami nemožno nazvať inak ako najplodnejším spomedzi všetkých jeho súpútnikov. Svoje práce uverejňoval v časopise Křížovka, Hlavolam, Slovenský hlas, Slovenský krížovkár, od roku 1927 ako krížovkársky autor viedol slovenský kútik v českom časopise Důvtip, neskôr niekoľko rokov redigoval krížovkársku rubriku v časopise Nový svet a v roku 1941 prevzal redaktorské žezlo nad novovychádzajúcim krížovkársko-hádankárskym časopisom Krížom-Krážom. Do časopisu hneď po príchode vniesol nového ducha nielen z hľadiska obsahu, ale i formy. Poslanie časopisu videl nielen v pestrosti a zábave, ale i poučení a vzdelávaní. Preto zaviedol aj krížovky s odbornými výrazmi z literatúry, histórie, zemepisu, botaniky, chémie a podobne, pričom jednotlivé čísla boli monotematicky ladené na určitú tému, čím sa stávali bližšími aj začínajúcim lúštiteľom. V ňom na tri pokračovania uverejnil prvé Pokyny pre skladateľov krížoviek. Možno aj vďaka tomu sa okolo časopisu sústredilo množstvo autorov, z ktorých však vzhľadom na vojnové obdobie mala veľká väčšina veľmi nízky vek. Hoci aj samotný Marschalko nebol od nich vekovo príliš vzdialený (narodený 1913), ako stredoškolský profesor vyzýval najmä mládež, aby na školách organizovala krížovkárske kluby. Aj vďaka jeho iniciatíve vzniklo na Slovensku do dvoch rokov 11 krúžkov. Marchalkove zásluhy ocenili na prvom celoslovenskom zjazde krížovkárov v Žiline, kde bol 20.januára 1946 založený Zväz slovenských krížovkárov a hádankárov a Július Marschalko sa stal jeho predsedom. Marschalko si napriek svojej mladosti získal rešpekt všetkých vtedajších krížovkárov – autorov i lúštiteľov, za čo si získal neobyčajnú prezývku „Hlava“.
Pochádzal z kysuckej dediny Makov a po pedagogických začiatkoch v Čadci pôsobil ako štátny profesor na gymnáziu v Žiline. Na jeho pôde zo žiakov postupne vychoval silný krížovkársky dorast (Králik, Šušolík, Daník, Kiša, Bohunek, Meliš, Lovás, Urminský, Gregor a iní), ktorí neskôr tvorili základ prvého žilinského krúžku. Stal sa aj zodpovedným redaktorom časopisu Slovenská krížovka a hádanka. V roku 1947 vydala redakcia prvý krížovkársky slovník od J.Marschalka pod názvom 1500 slov pre krížovkárov, v roku 1948 vyšlo jeho druhé rozšírené vydanie 3000 slov.
Patril medzi skromných, veľmi usilovných pracovníkov nevyčerpateľnej energie, ktorého celoživotný program viazal kultúrno-zábavný "štvorlístok": manželka (z galantnosti na prvom mieste), škola, hudba a krížovky. Na poli krížovkárskom bol nekompromisným propagátorom dokonalej a dobrej krížovky. Mnohí autori totiž skladali rýchlo, chybne, na jedno posedenie (a priznajme si platí to aj dnes). Nevenovali sa tak samotnej krížovke ako i legende s patričnou pozornosťou, čím veľmi znižovali pravú hodnotu krížovky. Skutočná - dobrá - krížovka (ako vždy prizvukoval) musí byť dokonalým výtvorom samej duše autora tak, ako je dobrá báseň "ústrižkom" kúsku duše a srdca poeta. Nemôže sa teda dobrý autor - už z vlastnej hrdosti a sebauspokojenia - zmieriť s nedokonalým, nevybrúseným a polovičatým dielom. Jeho nadčasový apel na skladateľov krížoviek platí i dnes.

Jozef Šurina – operetný spevák

 
Jozef Šurina
Banská Bystrica
*6.11.1925
†15.12.2005

     Počas Marschalkových čias, ako sa niekedy medzi krížovkármi nazýva prvé obdobie vývoja krížovky u nás, sa napriek vojnovému obdobiu rodili autori takmer na počkanie. Časopis Krížom krážom sústredil vtedy okolo seba takmer všetko, čo na Slovensku existovalo. Mnohé mená už nepoznajú ani dnešní znalí krížovkári, pretože počas rokov, ktoré od tých čias uplynuli, sa zákonitosťami života žiaľ táto generácia nezadržateľne vybrala na svoju poslednú cestu.  Snáď to chcel osud, snáď nepomenovaná múza krížovkárov, niekoľko matadorov z tej doby však vkročili aj do tretieho tisícročia. Jozef Trochan (*1929) pôvodom z Prešova sa v lete 2009 dožil už 80 rokov, Ján Fehér (*1930) z Bratislavy sa 90-tky dočkal v roku 2020, Rudolf Moško z Trenčína a Stanislav Blecha (obaja *1934) z Bratislavy sa 85-ročného jubilea dožili v lete 2019, Vladimíra Komanického (*1935) z Humenného toto jubileum "dobehlo" v januári 2020, viac ako 85 rokov brázdil tento svet Július Smeja (*1926) z Bratislavy a 80-tky sa dožil aj Jozef Linder (*1929) zo Sliača a Pavol Kušnír (*1935) z Košíc. Dlho však čo do počtu rokov viedol Jozef Šurina z Banskej Bystrice.

     Lúštil už ako 12-ročný aby o 4 roky skúsil čosi tvoriť sám. Začal najprv hádankami, ale taký razantný vstup medzi kvalitu sa podaril len málokomu. Už jeho prvotiny mali vynikajúcu poetiku a na tú dobu (a aj dnešnú) lahodné rýmy a originalitu. Svoj básnický talent v krátkom čase vložil aj do krížoviek. Zanedlho si tento študent získal uznanie mnohých a dostával čoraz väčší priestor na publikovanie.

     Stal sa nielen odchovancom časopisu Krížom krážom, ale takrečeno časopis svojou kvalitou „vychovával“ aj on. Krížovky sa stali na celý život jeho koníčkom. Jeho život však nemal už také jemné rýmy. Vyštudovaný pedagóg sa učiteľstvu mohol venovať len krátko. Jeho na tú dobu pokrokové názory mu v tom zabránili pokračovať a tak sa z neho stáva nezamestnaný. Neskôr získava prácu v Pozemných stavbách v rôznych robotníckych profesiách, na svoje umelecké nadanie však nezanevrel. Ako amatér vyhráva Hviezdoslavov Kubín a ako externista sa začleňuje do Zboru Štátnej opery v Banskej Bystrici.  Za tie roky tento hudobný laik svojim zamatovým hlasom získal mnohé vedľajšie úlohy v takých dielach ako My Fair Lady, Strakonický gajdoš a iné. Raritou sa však stalo to, že po odchode do dôchodku sa stáva stálym členom opery, v ktorej účinkoval až takmer do svojich posledných dní. 

     Tieto dve srdcové záležitosti však asi nevyvážia jeho danosti. Ovládal taliančinu, latinčinu, francúzštinu, nemčinu, dohovoril sa aj maďarsky a aby nebolo všetkého dosť, venoval sa v týchto jazykoch prekladateľstvu najmä v hudobnej oblasti (libretá). Desiatky rokov bol členom krúžku Hron a patril medzi pravidelných autorov pre tradičný Turnaj krúžku Hron a časopisu RELAX. Tomuto časopisu sa upísal od jeho prvého ročníka a patril medzi jeho kmeňových autorov. Svoj zmysel pre krásu vedel pre ostatných vyjadriť nielen v divadle prostredníctvom hlasu, ale aj na papieri. Melodika a ladnosť jeho diel z neho robila skutočného umelca hádaniek a maliara krížoviek. Pre jeho tradičný úsmev, ktorý mu nikdy nechýbal ani keď brázdil ulicami Banskej Bystrice, ho ktosi opísal slovami Optimista z povolania. Mal stále svieže myslenie a jeho svojský prístupom k životu bol prínosom pre celé jeho okolie. A táto pečať zostala aj pri spomienke na neho a na jeho diela.

Vladimír Kulčický – osobnosť par excellence

 
4.10.1905 - 27.7.1981

Pred rokom 1989 sa krížovkám a hádankám venoval len jeden časopis - LIŠIAK. V jeho redakcii pôsobilo niekoľko známych osobností ako Stanislav Štepka (Radošinské naivné divadlo), Viktor Šimčisko (husľový majster Filharmonického orchestra Slovenského rozhlasu). Tichý výzorom, avšak výraznejší svojim dielom, pôsobil niekoľko desaťročí  v redakcii i Vladimír KULČICKÝ. Tento propagátor slovenskej hádanky sa okrem profesionálneho zamerania venoval najmä deťom a svojou charizmou dokázal pritiahnuť množstvo svojich nasledovníkov. Tvorbe a propagácii hádaniek sa venoval už od študentských čias. Hádanky začal lúštiť v roku 1922 (ako 17 ročný) v brnenskom časopise "Laciné čtení" a svoje práce posielal do českých odborných časopisov. V niekoľkých slovenských periodikách ako Slovenský ľud, Priateľ dietok, Svet socializmu redigoval hádankárske rubriky a od vzniku prvých profilových lúštiteľských časopisov na Slovensku Krížom-krážom a Slovenská krížovka a hádanka patril ako autor k ich popredným spolutvorcom.
Vlado Kulčický stál aj pri kolíske najznámejšieho časopisu Lišiak (v čase zrodu ešte pod názvom Krížovkár a hádankár) a vyše 20 rokov bol aj členom jeho redakčnej rady. Za túto dobu spolupráce s redakciou mal najväčší vplyv na rozvoj a zdokonalenie slovenskej umelej hádanky. Popri bohatej vlastnej tvorbe sa stále snažil hádanky zdokonaľovať a aj preto spracoval vôbec historicky prvé základné pravidlá pre ich tvorbu a lúštenie (vydané 1955 a 1967 a inovované 1974). Cez jeho ruky prešli desaťtisíce hádaniek, ktoré lektoroval s neobyčajnou odbornou a poetickou erudíciou. Takto svojou mravenčou prácou pomáhal vychovávať nových (aj dnešných) autorov. Na jeho počesť nesie pôvodne Celoslovenský prebor jednotlivcov (dlhé roky organizovaný v Banskej Bystrici), dnes Majstrovstvá Slovenska prívlastok memoriál Vladimíra Kulčického.

Miroslav Ploščica – všeumelec

 
 

Možno to znie trochu nadnesene, ale prirovnanie "všeumelec" je asi najvýstižnejším pomenovaním toho, čo Doc. RNDr. Miroslav Ploščica, CSc. (* 16.4.1962) skúsil a dokázal. Aj keď mnohé aktivity nemajú s umením ako takým nič spoločné, lepší výraz asi slovenčina pre talent, čo v sebe Miro skrýva, nemá. Všetko, čoho sa totiž chytí, mu ide od ruky a prakticky v každej činnosti, ktorá mu je srdcu blízka dosahuje významné úspechy. Pochádza zo Spiša a svoje lúštiteľské začiatky spojil s krúžkom Gorali v Starej Ľubovni. Počas vojenčiny navštevoval martinský Turiec, určitú časť po prechode do Košíc pobýval aj medzi Maratóncami.

Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UPJŠ v Košiciach, pracoval v Matematickom ústave SAV, v súčasnosti pôsobí na Ústave matematických vied UPJŠ. Ťažiskom jeho vedeckej práce je výskum v oblasti usporiadaných algebraických štruktúr, vydal desiatky odborných publikácií. Rozumový talent ho posunul aj v lúštiteľskej kariére, kde v hodnotení turnajových úspechov je jednoznačnou jednotkou na Slovensku v krížovkách i hádankách. Je 5-násobný majster SR v krížovkách a 12-násobný majster SR v hádankách. Počet regionálnych turnajových víťazstiev ani nepočítame. Poriadne hlboko načrel aj medzi logické úlohy a v rokoch 1994, 1996 a 1997 dokonca reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta.
To však nie je všetko. Je členom aj Košického bridžového klubu a viacnásobným majstrom Slovenska v súťaži družstiev a majster Otvorených majstrovstiev Slovenska v súťaži párov za rok 2006. V rokoch 2003, 2005, 2006 a 2019 sa stal víťazom Slovenskej bridžovej ligy a v roku 2008 aj Karpatského pohára.

Rudolf Čačko – doma s manželkou

 
Rudolf Čačko-Košice  *24.12.1942

Boli to vojnové Vianoce, keď prišiel na svet snáď najtichší krížovkársky autor Rudolf Čačko. Ktovie či by s týmto tvrdením súhlasili jeho rodičia, najmä pri spomienke na jeho prvé, ako u každého dieťaťa, ukričané dni života. Táto “tichosť” sa však stala akýmsi symbolom jeho krížovkárskej cesty. Prvé pokusy vyriešiť nejakú tú krížovku boli spojené ešte so žiackym obdobím a ako on sám spomína bolo to “dávno, dávno”.

Skutočné začiatky začali na Gymnáziu spolu s priateľmi Ľudom Kordischom (dnes vydavateľ Minikrížoviek) a Beňom Baťalíkom (neskôr zakladateľ krúžku v Michalovciach). Už jeho mladé roky ho predurčili na krížovkársku dráhu. Narodil sa totiž vo Vranove nad Topľou, ako 2 ročný sa sťahoval do Mníška nad Hnilcom, gymnázium navštevoval v Gelnici a nadstavbovú priemyslovku v Košiciach. Toto cestovanie mu zostalo v krvi, lebo aj dnes cestuje po celom Slovensku a do roku 2019 navštevoval takmer všetky turnaje, nech boli kdekoľvek.

Významný bol jeho prechod do Železiarní v Košiciach, kde sa stretáva s neskoršími spoluzakladateľmi krúžku Ivanom Riasom a Petrom Purtzom. Po krátkom čase sa stáva v práci vďaka svojim “dielkam” do rôznych novín a časopisov známy ako krížovkár, čo jasne ukazuje na to, čomu sa jeho srdce venovalo a venuje. Priatelia, čo ho poznajú dlhé roky o ňom tvrdia, že je usilovný riešiteľ a vďaka svojskému ponímaniu slovenčiny aj veľmi zábavný človek. Všetci svorne tvrdia, že za tie roky ho nikdy nevideli nahnevaného, alebo urazeného a že je snáď jediný, čo za celý život nevyslovil žiaden vulgarizmus. Vrcholom jeho zahrešenia je “do šľaka” a aj na to musí mať riadny dôvod.

Svojou charizmou sa akosi prirodzene stal aj vedúcim košického krúžku. V roku 1981 sa zaslúžil o vznik prvého turnaja v riešení krížoviek a hádaniek v Košiciach a bol aj iniciátorom zavedenia krajských súťažných preborov. Zaujímavý názor má však na jeho koníček jeho rodina. Spomína totiž na príhodu, keď sa manželka vybrala na ples z Košíc až do Levoče, čomu sa on prirodzene čudoval. Veď precestovať kvôli plesu toľkú vzdialenosť nie je predsa normálne. Manželka mu to však vrátila aj s úrokmi, keď mu odvetila, či je normálne ísť lúštiť “krížovku” až do Bratislavy.

Umelec Ivan Filadelfi


víťaz turnaja v Poprade 2005
 
Zakladateľ SZHaK, ktorý s ľudskou dušou rozdáva rady a priateľský cit. Obsah svojho vnútra vnáša aj do svojho druhého ja a tým sú hádanky. Mnohí ho nazývajú umelcom, lebo v jeho tvorbe nachádzajú poetické vnímanie a dar vystihnúť krásu slova. Je držiteľom českej kvalifikačnej triedy a víťazom rôznych súťaží. Napriek tejto vášni ho nájdete aj na kopcoch a horách, kde ako milovník turistiky trávi väčšinu voľného času a to aj napriek tomu, že už prekročil čarovnú 60-tku. Za jeho dlhoročné dielo na lúštiteľskom poli sa mu ako zakladajúcemu členovi SZHaK dostalo pocty byť jeho čestným členom. V sneme SZHaK bol v roku 2007 zvolený do rady SZHaK, kde zastával post podpredsedu. V novembri 2008 sa žiaľ kvôli zdravotnej situácii tejto funkcie vzdal.
ODSUVKA 1974
KAMEŇ STRELCA vábi dav,
ty však ďalej SMOLU TAV!



VYLUČOVAČKA SLOVNÁ 1984
OKNO SLUHU nezná chasa,
nastali už iné časy.
Vieska v diali stratila sa,
VEĽTOK SO MNOU rozpráva si.
 
Ivan Filadelfi-Prievidza
* 24.8.1944

Emília Rigdová – učiteľka telom i dušou

RNDr. Emília Rigdová (s dcérou)
26.02.1960 - 24.12.2019
 
 
Pani profesorka Emília Rigdová z Popradu bola zanietená pre všetky odvetvia lúštenia. Do kolobehu súťaží sa zapojila až v strednom veku, avšak za ten krátky čas sa prepracovala na silnú konkurentku. Vedela zavariť krížovkárom i hádankárom a dobre podkurovala mladej generácii aj v sudoku a logike. Napriek tomu, že pri dámach sa vek nehovorí, ona svojich vtedajších 50 vôbec neskrývala. Aj keď svoju študentskú mladosť prežila v Zlatých Moravciach, svojich nasledovníkov učila pod Tatrami, kde navyše viedla aj krúžok Kukučka. Bola členkou krúžku Tatranec a okrem lúštenia začala tvoriť aj krížovky. K lúšteniu sa snažila priviesť aj svoju dcéru, ktorá mala však toľko záujmov, že si svoje aktivity už musela vyberať. Doma to mala perfektne zorganizované, lebo keď sa vychystala na nejaký ten turnaj, manžel išiel vždy s ňou a mohol sa tak tešiť z jej úspechov priamo na mieste. Bodaj by taká súhra platila aj v iných rodinách. Svoj koníček natoľko milovala, že keď mala oslavovať narodeniny doma, ona spolu s manželom prišla radšej na košický turnaj. Keď sa v roku 2019 blížili Vianoce, drvivá väčšina domácností sa pripravovala na stretnutie rodín a blízkych. U Rigdovcov to bolo žiaľ naopak. Milka sa už dlhšie trápila s ťažkou chorobu a sily ju každým dňom opúšťali. Svet a aj my sme tak prišli o všestrannú riešiteľku a hlavne priateľku.

Igor Jakubček – cestovateľ

 

 
Tak ako beží čas, menia sa tváre, ľudia, pribúdajú aj rôčky, ktoré niektorí nazývajú skúsenosťami. Igor Jakubček zo Žiliny (viac o ňom v Žilinských novinách) sa počas svojej lúštiteľskej kariéry naozaj posunul v odvetví duševného relaxu výrazne dopredu. Okrem lúštenia sa totiž autorsky venuje hádankám, krížovkám a osemsmerovkám a bol zakladateľom žilinského časopisu Štvorlístok. Ako člen družstva krúžku Žilinci sa stal trojnásobným držiteľom titulu Majster Slovenska v súťaži družstiev, ale nájdete ho aj pri hre v kolky, alebo v prírode pri zbieraní húb, pričom medzi jehozáľuby patrí aj cestovanie. Narodil sa v Trnave (18.2.1955), ale "trnavské nárečí" nie je jeho doménou. Skôr je pyšný na svoje dve dcéry, ktoré sú mu všetkým. A aj keď, ako u každého správneho chlapa, má občas prednosť niečo iné (pracuje ako servisný technik pre výpočtovú techniku), rodina má v jeho rebríčku najvyššie miesto. Je členom Slovenského i Českého zväzu hádankárov a krížovkárov.

Alexander Bröstl

prof. JUDr. Alexander Bröstl CSc. - právnik, vysokoškolský profesor, bývalý sudca Ústavného súdu SR, člen košického krúžku Maratónci. Písať o ňom by zabralo asi veľa strán, pretože jeho aktivity sú nespočetné. Najprv pôsobil ako pedagóg a vedecký pracovník v teória štátu a práva. Neskôr sa stáva dekanom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Od roku 1999 pôsobí na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty TU v Trnave, dlhodobo spolupracuje s Ústavom štátu a práva SAV v Bratislave. Jeho znalosti ho doviedli až k tomu, že v období od 22. 1. 2000 - 22. 1. 2007 pôsobí ako sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dňa 21.3.2002 bol prezidentom SR vymenovaný za profesora. Absolvoval mnohé pobyty na zahraničných univerzitách a vedeckých pracoviskách (o. i. Nemecko, USA, Čína, Írsko, Rakúsko, Švédsko, Poľsko), čomu napomohli i jeho znalosti jazykov ako nemčina, ruština, angličtina, francúzština ale aj čínština. Je predsedom slovenskej sekcie Medzinárodného združenia pre právnu a sociálnu filozofiu (IVR) a členom Svetového výkonného výboru IVR. Je členom Európskeho združenia pre legislatívu so sídlom v Hamburgu a členom viacerých redakčných rád právnických časopisov vydávaných v Slovenskej republike, členom Výboru expertov pre Európsku chartu menšinových alebo regionálnych jazykov pri Rade Európy v Štrasburgu za Slovenskú republiku od roku 2002.

Dušan Karkuš – cudzinec

 
Dušan Karkuš
* 13.3.1941
Žilina, 14.10.1962 a VI. Celoslovenský lúštiteľský turnaj. Dnes by sme ho mohli kľudne pomenovať Majstrovstvami Slovenska. K pripraveným krížovkám si sadá aj mladý Bratislavčan, Dušan Karkuš. Takto sa zrodilo jedno z prvých veľkých víťazstiev, ktorými sa tento charizmatický Slovák môže popýšiť. V roku 1963 absolvoval štúdium fyziky pevnej fázy na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave aby za pár rokov už pracoval v Prahe vo Výskumnom ústave pre oznamovaciu techniku. Odtiaľ už nebola ďaleká cesta do českého časopisu  Hádanka a Křížovka, kde sa postupne vypracoval až na jeho šéfredaktora. Dušan Karkuš však začínal v bratislavskom krúžku Dunajci. V 60-tych rokoch sa ako jediný slovenský krúžok zúčastňoval Celoštátneho (vtedy československého) riešiteľského preboru krúžkov. V roku 1968 sa im po predchádzajúcich troch krížovkárskych bronzových priečkach podarilo pri svojej siedmej účasti konečne dosiahnuť na víťaznú trofej. Úspech bol o to dôležitejší že krížovky i hádanky sa riešili v českom jazyku a aj keď to v kategórii hádaniek nebolo už tak slávne, celé družstvo (Karkuš, Kordisch, Lančarič, Mihalovič, Panoc, Pekař, Strmeň, Vyparina a Zábojník) žiarilo hrdosťou.
 
Karkuš napriek živote v Prahe na svoje rodisko nezanevrel. Stále tu publikoval a pravidelne navštevoval mnohé krížovkárske podujatia na Slovensku. Jeho obrovské danosti v tejto "brandži" vedel zúžitkovať na maximum a pre mnohých sa stal vzorom a pojmom. Možno aj preto, že srdcom stále zostal na Slovensku. "Keď som nastúpil do zamestnania v Prahe, očakávalo sa, že sa stanem členom niektorého z pražkých krúžkov. Ale puto, ktoré ma viazalo k Dunajcom bolo silnejšie. Spomínam si na prvé schôdzky, na radosť ktorú som mal, keď som vyriešil hádanku alebo krížovku, na prvé nesmelé autorské pokusy. Spomínam na tých, čo dali dohromady tých niekoľko nadšencov pre krížovky a hádanky, na nekonečné chvíle strávené pri riešení Medzikrúžkovej súťaže, Nolčovej maturity, na neoceniteľné rady, na prvé číslo Dunajčíka …"
Od roku 1974 bol najprv členom a v rokoch 1987 - 1990 i predsedom redakčnej rady časopisu Lišiak. V roku 2000 navyše na Majstrovstvách sveta v logických úlohách hájil farby Slovenska a tak sa tento ROBUR (jeho pseudonym) opäť pomyselne vrátil k svojim. V súčasnosti okrem časopisu Hádanka a Křížovka pôsobí aj vo vedení Českého zväzu HaK. Počas svojej histórie sa stal víťazom mnohých riešiteľských súťaží, niekoľko rokov autorsky zabezpečoval turnaj v Bratislave. Pomáhal súťažiam v Žiline, Novom Meste n/Váhom, Topoľčanoch i Trnave, bol spoluorganizátorom Medzinárodného krížovkárskeho maratónu. Zostáva mu už tak len jedno jediné. Vrátiť sa domov nielen srdcom, myšlienkami a počas návštev, ale hlavne natrvalo.