SLOVO je časopis Gréckokatolíckej cirkvi, ktorý začal vychádzať ešte v roku 1969 pri príležitosti 1100. výročia úmrtia svätého Konštantína-Cyrila. Prešiel si rokmi normalizácie, socializmu, niekoľkokrát zmenil aj svoj dizajn a svoje miesto v ňom našli aj krížovky. Stabilne do neho prispieva aj aj náš kolega Vladimír Komanický a práve táto jeho aktivita si vyslúžila záujem redakcie a priblíženie čitateľskej verejnosti čo to o autorovi krížoviek.

ROZHOVOR (Jozef Petričko; foto: archív Vladimíra Komanického)
V každom čísle nášho časopisu nájdete na predposlednej strane krížovku ukrývajúcu krátky text. Ide o sériu citátov náboženských textov viažúcu sa napríklad k celoročnej tematike. Momentálne sú to citáty o Presvätej Bohorodičke, keďže si pripomíname 350. výročie slzenia ikony Presvätej Bohorodičky v Klokočove. Tajnička ukrýva heslo, ale kto sa skrýva za tajničkou? Je to jej autor, ktorý vynakladá svoju námahu i znalosti, aby vytvoril z pojmov malé dielo cvičiace mozgové závity riešiteľov. Krížovkársku prácu nám predstaví Ing. Vladimír Komanický, autor krížoviek v časopise Slovo.

Ing. Vladimír Komanický je autorom krížoviek v našom časopisu už takmer desať rokov. Celkovo vytvoril už viac než päťsto krížoviek. Povolaním bol chemik, momentálne je na dôchodku.

• Pán Vladimír, priblížite nám svoj život krížovkára?

Narodil som sa v roku 1935 v Strážskom. Otec bol učiteľom na vtedajšej cirkevnej ľudovej škole a súčasne gréckokatolíckym kantorom. V rokoch 1950 – 1953 som navštevoval gymnázium v Michalovciach. V roku 1953 došlo k reorganizácii školstva, rušili sa gymnázia a prechádzalo sa na dvanásťročenky. Teda my ako septimania sme boli poslední abiturienti gymnázia. Oktávu sme robili za sedem týždňov cez prázdniny. V rokoch 1953 – 1958 som absolvoval Chemickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej a po jej skončení som nastúpil do novovzniknutého podniku Chemlon Humenné. Tam som prešiel rôznymi funkciami od vedúceho zmeny až po technického riaditeľa. Momentálne som na dôchodku.

• Pamätáte si, kedy ste vylúštili prvú krížovku?

Ozajstnú krížovku som vylúštil na gymnáziu. Vtedy denník Šport robil súťaž v riešení krížoviek. Bolo ich viac, už sa nepamätám koľko. Viem, že som dokonca vyhral aj nejaké knihy. V uvedenom období bola tvorba krížoviek jednoduchšia, napríklad sa nevyžadovalo dodržiavanie dĺžňov alebo sa mohli používať iniciálky mien. To ma chytilo a držalo aj v ďalšom období.

• Spomínate si aj na krížovku, ktorá bola vo vašej tvorbe premiérou? Koľko času ste na jej tvorbu potrebovali?

Prvú krížovku mi uverejnil krížovkársky časopis Lišiak. Bolo to v období, keď som už pracoval, niekedy po roku 1960. Každé začiatky sú ťažké, tak aj prvá krížovka mi zabrala pomerne veľa času, asi desať hodín.

• Kedy a za akých okolností sa začala vaša spolupráca s naším časopisom?

Rok spolupráce s časopisom Slovo si už presne nepamätám, ale bude to už takmer desať rokov. Podnetom na spoluprácu bolo to, že v Slove sa objavili nesprávne krížovky, hlavne také, ktoré obsahovali jednopísmenové políčka. Preto som chcel ukázať, ako by mala krížovka správne vyzerať.

• Je rovnaké vytvárať tajničku pre náboženský časopis a pre populárny časopis?

To záleží od druhu krížovky. Keby sa použil zhodný raster, tak rozdiel pri tvorbe nie je.

• Ako krížovka všeobecne vzniká? Platia pri tom aj nejaké zásady?

Tvorba krížoviek má svoje pravidlá. Posledné pravidlá boli uverejnené v knihe Obzor krížovky, ktoré vydalo vydavateľstvo Obzor Bratislava v roku 1984. Odvtedy vznikli aj nové druhy krížoviek a spresnili sa zásady. Tie dodržujú mnohé časopisy, napr. Relax, Lišiak, Slovo a ďalšie. Vznik krížovky má určité pravidlá. Predovšetkým si autor musí zvoliť, akú krížovku chce vytvoriť, a musí mať k nej aj tajničku. Dnes existuje takmer sto druhov krížoviek. Napríklad písmenová, striedavá, slabiková… V časopise Slovo používame švédsku krížovku. Teda krížovkár musí mať obrazec a doň vpisuje tajničku. Potom sa začína samostatná tvorba. Slová musia byť gramaticky správne a nesmie sa vytvoriť jednopísmenové políčko. Existujú v časopisoch ročné súťaže – tam sa vytvárajú obyčajne figurálne krížovky a náročné krížovky. Ja som v minulosti viedol v Lišiaku tzv. Krížovkársku ligu a v časopise Relax Krížovkársku arénu. Teraz sú k dispozícii mnohí vyspelí autori, ktorí zabezpečujú napr. uvedené súťaže.

• Ako konkrétne Vy vytvárate tajničku? Najprv si ju predkresľujete rukou alebo máte na to softvér v počítači? Pomáha vám pri tom niekto?

Ja si krížovku najprv vytvorím ceruzou na papieri a potom ju prepisujem do počítača v tabuľkovom programe Microsoft Excel.

• Skúšali ste vytvárať aj tajničky trocha iného charakteru, napríklad maľované krížovky, osemsmerovky, sudoku?

Čo sa týka tvorby iných tajničiek, tie som nevytváral. Nedá sa robiť všetko. Robil som len klasické a figurálne krížovky.

• Viete povedať, koľko krížoviek ste doposiaľ vytvorili? Archivujete si ich niekde?

Bolo ich odhadom asi viac než päťsto. Tajničky si nearchivujem.

• Čo  treba na to, aby mohol niekto vytvárať krížovky?

Autor musí mať k dispozícii predovšetkým literatúru, a to hlavne Pravidlá slovenského pravopisu, Slovník cudzích slov, rôzne encyklopédie a zemepisné názvy. Samozrejme, musí mať námet a potom veľa trpezlivosti pri tvorbe.

• V priemere koľko času si vyžaduje vytvorenie jednej krížovky, napríklad pre náš časopis?

Čas závisí od druhu krížovky. Tvorba figurálnych krížoviek si vyžaduje dlhší čas, s prestávkami aj tri až päť dní. Tvorba krížovky pre náš časopis si vyžaduje zhruba hodinu až dve.

• Ste členom nejakého združenia krížovkárov?

Keď existovala Československá republika, bol som členom Zväzu československých hádankárov a krížovkárov, kde som získal tretiu výkonnostnú triedu v riešení českých krížoviek. Po rozdelení republík vznikol na Slovensku Zväz slovenských hádankárov a krížovkárov. Je len samozrejmé, že mnohí krížovkári sú členmi krúžkov. V nových podmienkach však pre nezáujem podnikov sponzorovať tieto krúžky tak so svojou činnosťou skončili.

• Aký je podľa vás záujem o tieto krížovkárske diela?

U nás existuje veľa krížovkárskych časopisov, okrem toho rôzne časopisy uvádzajú v čísle dve až tri krížovky, takže sa dá povedať, že záujem o riešenie krížoviek existuje.

• Myslíte si, že možno mať vytváranie krížoviek aj ako zamestnanie?

Ako zamestnanie to môže mať iba niekoľko osôb. Časopis zamestnáva iba málo osôb. Príležitostne boli vydávané knihy s krížovkami na každý deň, ale na ich tvorbe sa podieľali mnohí autori.

Na záver pre budúcich autorov: Pri tvorbe krížoviek treba mať veľa trpezlivosti a výdrž. Nie všetko sa na prvý pokus vydarí.

VIETE ŽE...
Existuje viacero druhov krížoviek. Základné rozdelenie tých, kde dopĺňame text, sú francúzske, americké, britské a švédske. V našom časopise sa nachádza švédsky typ krížoviek, ktorý je zároveň považovaný za najrozšírenejší a najobľúbenejší.