Alexander Bröstl

prof. JUDr. Alexander Bröstl CSc. - právnik, vysokoškolský profesor, bývalý sudca Ústavného súdu SR, člen košického krúžku Maratónci. Písať o ňom by zabralo asi veľa strán, pretože jeho aktivity sú nespočetné. Najprv pôsobil ako pedagóg a vedecký pracovník v teória štátu a práva. Neskôr sa stáva dekanom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Od roku 1999 pôsobí na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty TU v Trnave, dlhodobo spolupracuje s Ústavom štátu a práva SAV v Bratislave. Jeho znalosti ho doviedli až k tomu, že v období od 22. 1. 2000 - 22. 1. 2007 pôsobí ako sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dňa 21.3.2002 bol prezidentom SR vymenovaný za profesora. Absolvoval mnohé pobyty na zahraničných univerzitách a vedeckých pracoviskách (o. i. Nemecko, USA, Čína, Írsko, Rakúsko, Švédsko, Poľsko), čomu napomohli i jeho znalosti jazykov ako nemčina, ruština, angličtina, francúzština ale aj čínština. Je predsedom slovenskej sekcie Medzinárodného združenia pre právnu a sociálnu filozofiu (IVR) a členom Svetového výkonného výboru IVR. Je členom Európskeho združenia pre legislatívu so sídlom v Hamburgu a členom viacerých redakčných rád právnických časopisov vydávaných v Slovenskej republike, členom Výboru expertov pre Európsku chartu menšinových alebo regionálnych jazykov pri Rade Európy v Štrasburgu za Slovenskú republiku od roku 2002.

Dušan Karkuš – cudzinec

 
Dušan Karkuš
* 13.3.1941
Žilina, 14.10.1962 a VI. Celoslovenský lúštiteľský turnaj. Dnes by sme ho mohli kľudne pomenovať Majstrovstvami Slovenska. K pripraveným krížovkám si sadá aj mladý Bratislavčan, Dušan Karkuš. Takto sa zrodilo jedno z prvých veľkých víťazstiev, ktorými sa tento charizmatický Slovák môže popýšiť. V roku 1963 absolvoval štúdium fyziky pevnej fázy na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave aby za pár rokov už pracoval v Prahe vo Výskumnom ústave pre oznamovaciu techniku. Odtiaľ už nebola ďaleká cesta do českého časopisu  Hádanka a Křížovka, kde sa postupne vypracoval až na jeho šéfredaktora. Dušan Karkuš však začínal v bratislavskom krúžku Dunajci. V 60-tych rokoch sa ako jediný slovenský krúžok zúčastňoval Celoštátneho (vtedy československého) riešiteľského preboru krúžkov. V roku 1968 sa im po predchádzajúcich troch krížovkárskych bronzových priečkach podarilo pri svojej siedmej účasti konečne dosiahnuť na víťaznú trofej. Úspech bol o to dôležitejší že krížovky i hádanky sa riešili v českom jazyku a aj keď to v kategórii hádaniek nebolo už tak slávne, celé družstvo (Karkuš, Kordisch, Lančarič, Mihalovič, Panoc, Pekař, Strmeň, Vyparina a Zábojník) žiarilo hrdosťou.
 
Karkuš napriek živote v Prahe na svoje rodisko nezanevrel. Stále tu publikoval a pravidelne navštevoval mnohé krížovkárske podujatia na Slovensku. Jeho obrovské danosti v tejto "brandži" vedel zúžitkovať na maximum a pre mnohých sa stal vzorom a pojmom. Možno aj preto, že srdcom stále zostal na Slovensku. "Keď som nastúpil do zamestnania v Prahe, očakávalo sa, že sa stanem členom niektorého z pražkých krúžkov. Ale puto, ktoré ma viazalo k Dunajcom bolo silnejšie. Spomínam si na prvé schôdzky, na radosť ktorú som mal, keď som vyriešil hádanku alebo krížovku, na prvé nesmelé autorské pokusy. Spomínam na tých, čo dali dohromady tých niekoľko nadšencov pre krížovky a hádanky, na nekonečné chvíle strávené pri riešení Medzikrúžkovej súťaže, Nolčovej maturity, na neoceniteľné rady, na prvé číslo Dunajčíka …"
Od roku 1974 bol najprv členom a v rokoch 1987 - 1990 i predsedom redakčnej rady časopisu Lišiak. V roku 2000 navyše na Majstrovstvách sveta v logických úlohách hájil farby Slovenska a tak sa tento ROBUR (jeho pseudonym) opäť pomyselne vrátil k svojim. V súčasnosti okrem časopisu Hádanka a Křížovka pôsobí aj vo vedení Českého zväzu HaK. Počas svojej histórie sa stal víťazom mnohých riešiteľských súťaží, niekoľko rokov autorsky zabezpečoval turnaj v Bratislave. Pomáhal súťažiam v Žiline, Novom Meste n/Váhom, Topoľčanoch i Trnave, bol spoluorganizátorom Medzinárodného krížovkárskeho maratónu. Zostáva mu už tak len jedno jediné. Vrátiť sa domov nielen srdcom, myšlienkami a počas návštev, ale hlavne natrvalo.

Marián Ďurech – stretnutie s Martinom Benkom

 
Marián Ďurech
Martin
*14.2.1950

Pätorka v žiackej knižke neveští nič dobré. Keď sa však spoja hneď dve vedľa seba, znamenajú v kolobehu žitia akúsi výzvu na poohliadnutie sa za doterajšími činmi a výsledkami svojej práce. Tento čas prišiel aj pre Mariána Ďurecha z Martina, ukrytého krížovkára, ktorý pôsobí na autorskom poli už desiatky rokov. Ku krížovkám ho priviedla náhoda.
"Otec v roku 1959 za akúsi krížovkársku súťaž vyhral darčekový kôš. Bola to vtedy veľká vzácnosť a tak ma zaujímalo čo sú to vlastne krížovky zač. Otec ma zasvätil do prvých tajov, avšak po čase ma to prestalo baviť." Do popredia sa dostali Beatles a Mariánova vášeň - gitara. So skupinou Hermes muzicíroval počas celého študentského obdobia a chvíľu aj po ňom. Kapela skúšala v dome Martina Benku, ktorý navyše sám vyrábal husle a podporoval aj iné než výtvarné žánre umenia. Ku krížovkám sa Marián vrátil neskôr. Po založení rodiny začal pracovať v Pozemných stavbách v Žiline a čas pri ceste vlakom si krátil práve lúštením krížoviek. Zo zvedavosti sa v Lišiaku pokusne zapojil do náročnej krížovkárskej ligy, kde zistil, že krížovky (dokresľovky) sa lúštia aj inak, než to vedel od otca. Už v nasledujúcom ročníku vylúštil všetky. "Aj keď som ligu nevyhral, bol to pre mňa veľký osobný úspech, lebo som ju dokázal skončiť." Jeho prvotiny sa začali objavovať v podnikovom časopise a keď sa v roku 1978 objavil oznam o obnovení krúžku Jánošík v Žiline, krížovky dostali jasnú zelenú. Chýbajúca aktivita na domácej pôde ho však spolu s ostatnými priateľmi na Turci Jozefom Stollárom, Jánom Matiaškom, Ruženou Gašparíkovou, Petrom Portelekym a Jozefom Švabčíkom podnietila v roku 1979 v založenie martinského krúžku, v ktorom zotrváva dodnes. V prvých rokoch navyše preberá vedúce žezlo a spolupracuje na vydávaní časopisu VIEM?, ROHÁČ a neskôr ŠARKAN. V roku 1984 organizuje s kolegami s krúžku prvý Novoročný turnaj a aj na tom tohtoročnom mal svoj autorský podiel.
Svojou náturou je ojedinelým človekom a na prvý pohľad by o ňom každý povedal, že je to taká normálna osôbka. O sebe hovorí veľmi nerád a dozvedieť sa niečo z jeho súkromia je skôr zázrak. Ešte že má veľa dobrých priateľov, ktorí pomohli pozrieť sa na Mariána Ďurecha aj z druhej strany. Je veľmi obetavý nielen v bežnom živote, ale aj vo svojej súčasnej práci s mladistvými vo výchovno nápravnom ústave. Tí ho navyše majú radi, lebo na nich nikdy nekričí a má pre nich vždy pochopenie. V kritických situáciách má však vždy poruke dobrú výhovorku, že ho bolí hlava a to najmä vtedy, keď mu to nejde pri lúštení. Aj preto sa často vyhovára že nemôže navštíviť niektoré krížovkárske turnaje. Je to totiž taký dedko, ktorému sa často nechce všetko. "Nuž najprv som na turnaje ťahal ostatných ja, lebo vtedy sa nechcelo im. Teraz keď je tej energie menej, musia ťahať oni mňa." Napriek tomu sa o ňom vie, že je to zarytý nefajčiar, aj keď kedysi dávno fajčil. Ako šofér nemá rád bicyklistov a na chuť si príde keď má pred sebou internet / in fernet. Marián Ďurech ako človek je veľký nielen duchom ale i srdcom. A nielen tým valentínskym (14.2.).

 
S Martinom Benkom, ktorý podporoval mnohých začínajúcich umelcov 
 
1982 Žilina - Majstrovstvá Slovenska družstiev
zľava Jozef Stollár, Dušan Fízelk, Jozef Švabčík a Marián Ďurech
1989 - spomienka na 10.výročie krúžku na Jahodníkoch

Anton Hudák a Rubikova kocka

KORZÁR 3.2.2004

Anton Hudák-Poliakovce
vpravo

"Rubikovu kocku neviem poskladať," hovorí Anton Hudák, ktorý sa na jeseň minulého roka zúčastnil majstrovstiev sveta v riešení hlavolamov v Holandsku. Anton Hudák býva v Poliakovciach a pracuje ako zubný technik v súkromnom zubnom laboratóriu v Bardejove. Má dvadsaťsedem rokov, je slobodný a tvrdí, že momentálne nemá ani priateľku. K riešeniu hlavolamov sa dostal pri čítaní Relaxu. Boli tam uverejnené aj úlohy, vyriešením ktorých splnil kvalifikáciu na majstrovstvá Slovenska. "Prvý rok to dopadlo dosť zle, skončil som štrnásty." Ďalší rok bol Anton Hudák na majstrovstvách Slovenska siedmy a minulý rok už obsadil pekné štvrté miesto. V celkových kvalifikáciách na majstrovstvá sveta však skončil druhý.

Majstrovstvá sveta v hlavolamoch sa konajú už jedenásť rokov. Tvrdí, že najlepší v riešení hlavolamov sú Nemci a Američania. "Jeden Američan je dokonca päťnásobným majstrom sveta," podotkol Hudák. Na adresu svojich súperov povedal, že sú akísi iní. "Oni tým žijú. Išli sme na výlet do mesta a oni ešte aj v autobuse v kuse riešili úlohy, ktoré si stiahli z internetu. Potom si sadli na lavičku a pokračovali. Ja sa hlavolamom venujem doma, keď momentálne nemám čo robiť, ale oni na každom kroku. Ešte si aj výsledky vzájomne porovnávajú." Anton Hudák taký nie je, okrem riešenia hlavolamov potrebuje totiž čas aj na diskotéky.

Majstrovstvá sveta v riešení hlavolamov organizuje Svetová puzzle federácia (World Puzzle Federation). Minulý rok v jeseni sa majstrovstvá sveta v riešení hlavolamov konali v holandskom Arnheme, konkrétne v olympijskom komplexe. Zúčastnilo sa na nich 21 štvorčlenných družstiev plus piaty kapitán družstva. Anton Hudák sa umiestnil na 76 mieste.

 

"Slabé to bolo," zhodnotil svoj výkon a poznamenal, že potom, keď prišiel na izbu, úlohu, ktorú nedokázal vyriešiť v súťaži za pol hodiny, zvládol za päť minút. "Svoje urobila tréma a i to, že zadania boli v angličtine."

O úlohách, ktoré sa na majstrovstvách sveta riešili, hovorí, že ich bolo niekoľko druhov. Jedno kolo bolo o námorných flotilách a to v rôznych obmenách. Ide v podstate o mriežky, do ktorých sa ukladajú čísla v riadkoch a stĺpcoch. Tiež mali úlohy, ktoré sa týkali skladania a riešilo ich celé družstvo: "Dostali sme štvorčeky 2 x 2, alebo obdĺžniky 2 x 3 a mali sme skladať ulicu. Použitie týchto obrazcov sa bodovalo, ak niekto použil štvorček 1 x 1, tak sa body odpočítali." Jedno súťažné kolo sa týkalo počítača. "Bolo to trochu o náhode, mali sme viesť čo najdlhšiu čiaru cez štvorček v ktorom boli niektoré políčka vyčiernené."

O svojej šikovnosti Hudák hovorí, že hodnotiť ju je ťažké. "Sú napríklad úlohy, ktoré mi už na prečítanie nesedia, ale vyriešim ich raz-dva, sú zase také, ktoré mám rád, sadnem k ním a neviem ich vyriešiť." IQ má Anton Hudák podľa internetového testu 127. Rád by si výšku svojho IQ vyskúšal priamo v MENSA, ale ako povedal, zatiaľ sa nestretol s tým, aby testy robili na východe.

Aj v tomto roku sa mieni Anton Hudák zapojiť do kvalifikácie na majstrovstvá Slovenska v riešení hlavolamov. Majstrovstvá sveta ho už veľmi nelákajú, poznamenal, že sú aj finančne náročné. "Platili sme si všetko sami, aj štartovné." Pre jednotlivca predstavovalo 400 euro a pre družstvo 500 euro. Posťažoval sa aj na to, že na Slovensku nie sú žiadni špeciálni tvorcovia hlavolamov, niečo uverejní Relax, alebo sa dajú stiahnuť z internetovej stránky www.worldpuzzle.com.

Marianna MEŠŠOVÁ