Jozef Šurina Banská Bystrica *6.11.1925 †15.12.2005

     Počas Marschalkových čias, ako sa niekedy medzi krížovkármi nazýva prvé obdobie vývoja krížovky u nás, sa napriek vojnovému obdobiu rodili autori takmer na počkanie. Časopis Krížom krážom sústredil vtedy okolo seba takmer všetko, čo na Slovensku existovalo. Mnohé mená už nepoznajú ani dnešní znalí krížovkári, pretože počas rokov, ktoré od tých čias uplynuli, sa zákonitosťami života žiaľ táto generácia nezadržateľne vybrala na svoju poslednú cestu.  Snáď to chcel osud, snáď nepomenovaná múza krížovkárov, niekoľko matadorov z tej doby však vkročili aj do tretieho tisícročia. Jozef Trochan (*1929) pôvodom z Prešova sa v lete 2009 dožil už 80 rokov, Ján Fehér (*1930) z Bratislavy sa 90-tky dočkal v roku 2020, Rudolf Moško z Trenčína a Stanislav Blecha (obaja *1934) z Bratislavy sa 85-ročného jubilea dožili v lete 2019, Vladimíra Komanického (*1935) z Humenného toto jubileum "dobehlo" v januári 2020, viac ako 85 rokov brázdil tento svet Július Smeja (*1926) z Bratislavy a 80-tky sa dožil aj Jozef Linder (*1929) zo Sliača a Pavol Kušnír (*1935) z Košíc. Dlho však čo do počtu rokov viedol Jozef Šurina z Banskej Bystrice.

     Lúštil už ako 12-ročný aby o 4 roky skúsil čosi tvoriť sám. Začal najprv hádankami, ale taký razantný vstup medzi kvalitu sa podaril len málokomu. Už jeho prvotiny mali vynikajúcu poetiku a na tú dobu (a aj dnešnú) lahodné rýmy a originalitu. Svoj básnický talent v krátkom čase vložil aj do krížoviek. Zanedlho si tento študent získal uznanie mnohých a dostával čoraz väčší priestor na publikovanie.

     Stal sa nielen odchovancom časopisu Krížom krážom, ale takrečeno časopis svojou kvalitou „vychovával“ aj on. Krížovky sa stali na celý život jeho koníčkom. Jeho život však nemal už také jemné rýmy. Vyštudovaný pedagóg sa učiteľstvu mohol venovať len krátko. Jeho na tú dobu pokrokové názory mu v tom zabránili pokračovať a tak sa z neho stáva nezamestnaný. Neskôr získava prácu v Pozemných stavbách v rôznych robotníckych profesiách, na svoje umelecké nadanie však nezanevrel. Ako amatér vyhráva Hviezdoslavov Kubín a ako externista sa začleňuje do Zboru Štátnej opery v Banskej Bystrici.  Za tie roky tento hudobný laik svojim zamatovým hlasom získal mnohé vedľajšie úlohy v takých dielach ako My Fair Lady, Strakonický gajdoš a iné. Raritou sa však stalo to, že po odchode do dôchodku sa stáva stálym členom opery, v ktorej účinkoval až takmer do svojich posledných dní. 

     Tieto dve srdcové záležitosti však asi nevyvážia jeho danosti. Ovládal taliančinu, latinčinu, francúzštinu, nemčinu, dohovoril sa aj maďarsky a aby nebolo všetkého dosť, venoval sa v týchto jazykoch prekladateľstvu najmä v hudobnej oblasti (libretá). Desiatky rokov bol členom krúžku Hron a patril medzi pravidelných autorov pre tradičný Turnaj krúžku Hron a časopisu RELAX. Tomuto časopisu sa upísal od jeho prvého ročníka a patril medzi jeho kmeňových autorov. Svoj zmysel pre krásu vedel pre ostatných vyjadriť nielen v divadle prostredníctvom hlasu, ale aj na papieri. Melodika a ladnosť jeho diel z neho robila skutočného umelca hádaniek a maliara krížoviek. Pre jeho tradičný úsmev, ktorý mu nikdy nechýbal ani keď brázdil ulicami Banskej Bystrice, ho ktosi opísal slovami Optimista z povolania. Mal stále svieže myslenie a jeho svojský prístupom k životu bol prínosom pre celé jeho okolie. A táto pečať zostala aj pri spomienke na neho a na jeho diela.