Termíny pre internetové súťaže WPF boli už určené. Do kvalifikácie sú zaradené 4. kolá (v zozname veľkými písmenami), z ktorých sa počítajú dva najlepšie výsledky. Je to výborný test na preverenie vlastných schopností a preto odporúčame, aby ste si všetci (nielen adepti na reprezentačné tričko) vyskúšali svetovú úroveň úloh. Len pre vysvetlenie, ostatné turnaje zaradené do Grand prix WPF (malými písmenami) nie sú súčasťou našej kvalifikácie. Všetky údaje a podklady nájdete na stránke GRAND PRIX WPF.

Ivan Martinka, Miroslav Kačka a Gabika Vráblová cene sa zaiste potešila aj Diana Barnová postup do semifinále jej totiž ušiel len o 4 body nepostúpila ale cenu má 11-ročná Miška Bieliková a mala 2-násobné šťastie kde je navyše musel s mikrovlnkou prísť pomôcť tatino, ktorý skončil oveľa nižšie než jeho dcéra Kristínka Drábová patrila tiež medzi milé prekvapenia a ani jej veľa nechýbalo aby bola v semifinále tak mohla vyžrebovať aspoň ďalšieho šťastlivca v top 100 sa stihla umiestniť aj Martinka Čavojská otázkam sa nevyhla ani Simonka Sandtnerová že sa fotí neušlo Lukášovi Babicovi Ľuboslava Ferčíková hájila rovnako ako Peťo Hudák farby Košíc na cenu mal šťastie aj Anton Hudák a boli veru zaujímavé Jozef Žiško neváhal pricestovať z Kamenca pod Vtáčnikom (okres Prievidza) Alžbeta Tesličková naopak bojovala za Bratislavu Dušan Šmikniar je pôvodom krížovkár, pokus prísť lúštiť sudoku ale stál za to Zvolenčanovi Mariánovi Mališovi ušlo semifinále o 3 body tri Bytčianky Andriana Kudamíková, Kristína Mišutková a Dominika Fajkišová

Základnú časť si vyskúšali všetci, do štvrťfinále postupovala stovka najlepších. To si však najprv všetci dopriali obed, ktorý pripravili kuchárky s univerzitnej menzy a počas ktorého porota kontrolovala riešenia, aby bolo jasné, kto postupuje a kto bude už len divákom.

Kontroly boli o to náročnejšie, že aj v tíme poroty boli nováčikovia, ktorí takéto niečo ešte nerobili.

Postupovať malo prvých 100, ak však ale na 100-om mieste skončilo viac súťažiacich - postupovali všetci. A to sa aj stalo. Štvrťfinále už bolo o niečo náročnejšie a čiastočne oddelilo lepších od tých, čo so sudoku ešte veľa skúseností nemali. Napriek tomu sa v ňom dosť poprehadzovalo poradie a niektorí, čo boli v dolnej časti tabuľky, si zrazu celkom slušne polepšili a poskočili výrazne dopredu.

Od začiatku súťaže viedol Peter Hudák, ktorý tak dokazoval, že jeho už účasť na majstrovstvách sveta v logických úlohách nebola náhodná a že skúsenosti zo svetových súťaží sú naozaj neoceniteľnou pomôckou. Tak si ho Ján Farkaš zobral v prestávke na rozhovor, aby ostatným priblížil ako sa to lúšti na takých majstrovstvách sveta a ako on vníma prvé majstrovstvá v sudoku na Slovensku.

Samotná súťaž totiž bola veľmi napínavá a nik si nebol istý výsledkom a hlavne neznámou konkurenciou, ako podotkol aj sám Peter. Keďže sa nehodnotilo len súčtom bodov, ale aj poradím v jednotlivých kolách o vypadnutí, alebo postupe ďalej rozhodovali drobnosti.

Prekvapili najmä mladí, ktorí ešte len vstupovali do tínedžerského veku. Výsledkovo pomerom k veku výrazne zaujali Miška Bieliková, Zuzka Hromcová, Peťka Kastlerová, Dominika Fajkišová a Andrejka Maťokárová. Samé dievčatá.

Do semifinále sa ale prelúštil chlapec. Síce o niečo starší, ale už s prvými skúsenosťami zo súťaží v logických úlohách. Matúš Demiger, hoci len 14-ročný, dokázal držať krok s oveľa staršími súpermi a aj keď mu základná časť veľmi nevyšla, vynahradil si to vo štvrťfinále a bol zrazu v top 20. Keby sa mu podaril aj vstup do finále, bol by to asi veľmi atraktívny okamih.

Pred semifinále prišlo ale na rad prvé žrebovanie. Organizátor (kto iný ako JF) totiž vymyslel, že ceny nezískavjú len tí najlepší, ale peknú spomienku si môžu odniesť aj tí, čo na najvyššie priečky nedosiahli, ak k nim prikloní šťastena. A Jano Farkaš to pojal marketingovo. Žrebovať nechal samotných súťažiacich a to spôsobom, kde žrebujúci najprv vybral stranu s menným zoznamom súťažiacich a potom číslo na zozname, ktoré bolo naschvál odlišné od čísla registračného. Potom dal Jano prečítať aj meno priradené k danému číslu a tak sa sami súťažiaci spoločne de facto odmeňovali. Navyše po každom žrebovaní zoznamy s menami poprehadzoval a  tak sa pri každej odovzdávanej cene mohlo pritrafiť, že bude vyžrebovaná tá istá osoba, ktorá už nejakú cenu dostala. Nuž a čuduj sa svete, aj takýto nápad našiel svoj osud.

Jano nezabudol ani na tých, čo mali v tento deň meniny a narodeniny, čo bolo ocenené búrlivým potleskom. Emotívny bol aj okamih, keď sa darčekom prihovoril k najstaršiemu účastníkovi šampionátu Ivanovi Pauličkovi. Pán Paulička veľmi  vtipne nielen okomentoval tento okamih, ale všetkým zaželal veľa šťastia pri súťaži a ocenil, že vidí okolo seba veľa mladých ľudí pri ktorých sa cíti 20 rokov mladší.

Počas žrebovania sa viacerí prítomní podelili o svoje dojmy zo súťaže. Veľmi nás potešili vaše hodnotenia aj keď sme my sami videli niekoľko chýb krásy, ktoré sme neustriehli. Ešte kým sa dostaneme k semifinále vyberieme pár reakcií, ktoré ste nám poslali keď ste sa vrátili domov a ktoré celému tímu ukázali, že cesta, ktorou sme sa vybrali, bola správna.

S MSR sudoku som bol veľmi spokojný a chcel by som aby sa takéto podujatia robili aj častejšie, bola tam výborná atmosféra malo to aj "grády". Na druhý deň keď som prišiel do školy tak učiteľka hovorila ako to tam bolo a iné veci. Na prestávke si ma spolužiačky všimli že si lúštim sudoku a hneď chceli aby som ich to naučil a teraz to "maniakujú" takže bolo by dobré, keby sa robili aj nejaké školské turnaje v sudoku …

Sudoku lúštim len tak pre seba a do Žiliny som išiel len na skusy, neočakával som pre seba žiaden zázrak, ale to, že ma porazia 12-13 ročné deti ma prekvapilo, dobrá myšlienka pekný program, ale aj zaujímaví hostia, keď som prišiel domov takmer do jednej v noci sme sa o tom s celou rodinou bavili a stále bolo o čom rozprávať, poďakovanie celému tímu ľudí čo toto pripravili.

Som veľmi rada, že som sa zúčastnila MSR v sudoku. Atmosféra bola skvelá a aj ľudia, ktorých som tam stretla. Čo sa týka jednotlivých úloh, tak musím povedať, že som rada, že som sa dozvedela aj o ďalších druhoch sudoku, ktoré som si mohla vyskúšať už z vopred poslaného bulletinu. Bola by som rada, keby vychádzalo viac časopisov, ktoré sa venujú širšej škále sudoku, pretože všetky doterajšie obsahujú len buď základné sudoku prípadne ešte 3-4 druhy a to je dosť málo, keďže píšete, že ich je okolo 60 druhov. Myslím si, že viacerí by privítali možnosť oboznámiť sa aj s ďalšími druhmi. Tak prajem veľa šťastia a dobrú voľbu úloh a aj miesta konania budúcoročných majstrovstiev Slovenska v sudoku. Už teraz sa teším, lebo si ich určite nenechám ujsť a budem sa snažiť zdokonaliť a poraziť tohtoročného víťaza.

počas pauzy Kysučania Andrej Kováčik, Patrícia Kubernátová a Kristína Drábová

semifinále a súboj dám Blanka Lehotská a Ivana Štiptová ako diváčka Ľubomíra Švancárová Artúr Schwarcz bol ďalšou novou tvárou s výborným výsledkom

Semifinále si "zahrala" spomínaná 20-tka s najlepším bodovým výsledkom. Doposiaľ získané body sa totiž premenili na čas, kde plných 25 minút mal len Peťo Hudák a ostatným sa za každý bod, čo mali od Peťa menej, skrátil čas o 15 sekúnd. V popredí bol prekvapivo dovtedy neznámy Juraj Lištiak, ktorý navyše ako jediný hájil farby trochu staršej generácie a dobrý výsledok a veľkú šancu na postup mala aj Jana Salamonová a Zuzana Šmelková, ktoré boli tiež veľkou neznámou. Vôbec takmer polovica finalistov sa dovtedy neukázala na žiadnej podobnej súťaži a tak sa zložito odhadovalo, na čo kto má a čo sa dá od každého z finalistov očakávať. Bodové rozdiely po základnej časti sa premietli do 15 sekundových rozostupov a o postupe rozhodoval už len výsledok v semifinále.Kto zaváhal, alebo sa zasekol, bol mimo. Do finále postupovalo len prvých 7 riešiteľov a to podľa počtu bodov získaných práve len v tomto semifinále. Poradie po štvrťfinále rozhodovalo len v prípade, že mali riešitelia rovnaký súčet semifinálových bodov. Asi najviac prekvapil Pavel Jaselský, ktorému nechýbalo veľa a mal by semifinálové úlohy kompletné (13 bodov z 18). Toto sa podarilo len lídrovi Petrovi Hudákovi, ktorý si tak v súčte celkových bodov vytvoril mierny náskok pred ostatnými. Výborný ťah sa podaril Štefanovi Gašpárovi, ktorý vstupoval do semifinále až z 11.-14.pozícii. Takticky si nevybral klasické sudoku (ako väčšina semifinalistov), ale kombináciu digitálneho a klasického sudoku, čím v súčte bodov za semifinálové úlohy o jeden bod (celkom 9) preskočil svojich súperov a hoci mal za celú súťaž celkovo menej bodov, postupoval na základe semifinálového pravidla až do finále.

ďalší semifinalista Ivan Pastucha inak aj vedúci predstaviteľ Slovenského Spolku Scrabble Zuzana Šmelková milo prekvapila postupom do semifinále k finále jej chýbali 2 body

Poradie v semifinále a výsledok, kto ide bojovať o medaile, bolo v tomto okamihu už jasné: Hudák Peter vstupoval do záverečnej časti s výsledkom 72 bodov, Jaselský Pavel 48 bodov, Boháč Michal a Kollár Martin mali zhodne výsledok 43 bodov, Medveďová Anna mala doposiaľ 42 bodov, Lehotská Blanka 40 bodov a Gašpár Štefan 39 bodov.

 

Opäť nasledovalo žrebovanie, kde si pripravené ceny a sponzorské predmety mohli odniesť naozaj aj tí, ktorí sa darilo oveľa menej než ostatným. Preto veľké poďakovanie patrí všetkým partnerom a sponzorom, vďaka ktorým sa podaril aj tento krok, pretože celkom sa mohlo odovzdať až 30 cien a spomienkových predmetov. Aj keď nešlo o ceny a takto sa vyjadrili po súťaži viacerí, spomienka na prvé majstrovstvá, ktorú práve takáto cena každému kto ju dostal môže pripomínať, že bol súčasťou niečoho nového, čo sme doposiaľ na Slovensku ešte nemali.

Aj keď ešte do záveru chýbala posledná a najdôležitejšia časť, mnohí nám už začali ďakovať za to, že sem mohli prísť a že sa im tu veľmi páčilo. Po týchto slovách nás prestalo mrzieť to, že sme neprekonali rekord Holanďanov v počte účastníkov. Aj keď chrípka celkový počet oproti registrovaným záujemcov preriedila, napriek tomu 162 sudokáčov (plus 2 z Českej republiky mimo súťaž) ukázalo, že aj na Slovensku vieme lúštiť hlavolamy. Zhodnotenie súťaže bolo naozaj na samotných riešiteľoch, nás zaujalo, že vyše polovicu tvorila mlaď a to napriek tomu, že nemala žiadne skúsenosti. Niektorým sa darilo menej, iným viac, ale to už na takýchto podujatiach býva.

Popri organizačných povinnostiach sme však predsa len postrehli, že sa tu našli aj zaujímavé talenty, ktoré majú veľký potenciál dokázať výrazne viac. Ako potvrdili viacerí ktorých sme sa pýtali, bola to prvá skúsenosť a aj krok do neznáma. A čo je neznáme, je pre veľa z nás aj ťažké. Svoje zohral aj neúprosný čas. Lúštiť doma je predsa len podstatne iné než na súťaži, kde sekundy ubiehajú akosi rýchlejšie.

sponzori a partneri a pripravené najhodnotnejšie ceny Farkašova snaha odohnať nervozitu zdá sa u Martina i Blanky zabrala potom už ale prišlo plné sústredenie sa - zľava Pavel, Peter a Štefan "ľavá" strana si ako prvé vybrala unisono "Žilinské" sudoku Michal Boháč z "pravej" skupiny to skúšal najprv so "Slovenskom" detail priebehu lúštenia u Štefana Gašpára a porovnanie ako bol na tom v tom istom okamihu Pavel Jaselský Peter Hudák pred zrakmi všetkých jasne dokazoval, prečo mal v každej časti vždy o pár bodov viac než ostatní Blanka Lehotská sa spoliehala na Štefana Tatarku Palimu Jaselskému vpisoval čísla Ján Turek

Azda najpútavejšie bolo finále. Nielen tým, že ho mohli naživo zhliadnuť všetci diváci, ale aj hodnotením, keď rozhodovalo každé políčko, kde sa za chyby body odpočítavali. V prvej časti mala sedmička finalistov za úlohu vyriešiť dve špeciálne sudoku, pričom jedno bolo previazané s mestom Žilina a druhé so symbolom našej krajiny. V obidvoch platili osobitné pravidlá, ktoré boli napísané na spodnej časti každej úlohy, ktoré ale vopred všetkým finalistom predstavil Ján Farkaš a to z dôvodu, aby nenastali nejaké komplikácie ak by niekto niečomu nerozumel. Nečakaným bodovacím momentom bol fakt, že každý z finalistov už mal pridelených po 30 bodov a z tohto súčtu sa len body odpočítavali za chybné, alebo prázdne políčka. Netradičný postup teda nútil finalistov lúštiť všetko čo sa len dalo a to z dôvodu, že nemusela byť vylúštená celá úloha, ale kto mal toho najviac a správne, bodoval lepšie. V tejto časti bolo na rozhodnutí každého z finalistov, ktorú úlohu si vyberie ako prvú a ktorú ako druhú. Polovici sa zdalo, že je asi na prvý pohľad ľahšie a sympatickejšie, "Slovenské" sudoku, druhá časť si vybrala "Žilinu". To už sledovali finále aj vzácni hostia a to primátor mesta Žilina pán Ivan Harman, vydavateľ časopisu RELAX pán Dušan Čupka a samozrejme rektor Žilinskej univerzity prof. Ján Bujňák. Výhodou finále bolo, že prehľad kto ako na tom je, mohli sledovať priamo na vlastné oči aj všetci ostatní. Úlohy boli totiž dostatočne veľké na to, aby bolo viditeľné, kto a čo do úlohy už napísal a či sa riešenia jednotlivých finalistov naozaj zhodujú, alebo má niekto v riešení chybu. V prvej finálovej časti si najlepšie počínal Peter Hudák. "Žilinské" sudoku dokázal vylúštiť úplne celé a v tom "Slovenskom" mu chýbalo naozaj len pár políčok. Na prvú časť (2 úlohy) mali súťažiaci 15 minút. úloh keďže o celkovom poradí rozhodoval súčet za všetky kolá, bolo zaujímavé sledovať, ako sa minútami aj mení priebežné poradie. S prevahou a aj vďaka vybudovanému bodovému náskoku po predchádzajúcich kolách viditeľne viedol Peter Hudák.  Stále dobre sa držal Pavel Jaselský,  na ktorého sa ale silno doťahovala Anka Medveďová. Naopak finálové úlohy nešli Michalovi Boháčovi a ani Martinovi Kollárovi a na "Slovensku" úplne vyhorel Štefan Gašpár. Druhá finálová časť mala síce len jednu úlohu, bola ale za 40 bodov a mala jednu špecialitu. Čísla sa mohli dopisovať (vždy maximálne len dve) v 10 sekundovom intervale. Počas plynúceho času si riešiteľ preto musel nájsť to správne miesto a dopísať čísla až na pokyn organizátora. Súčasne mohol určiť jedno voľné políčko a tam mu pridelený člen poroty dopísal správnu číslo. Toto dynamické lúštenie menilo poradie pri tejto úlohe ako na hojdačke a často sa stalo, že pri  stanovenom  pokyne niekto nenapísal žiadne číslo, lebo nevedel ako ďalej. Pri tejto úlohe sa najviac darilo Štefanovi Gašpárovi, ktorý v nej doslova excelovala a vyberal asi tie najdôležitejšie miesta pre dopisovanie, lebo  mu veľmi pomáhalo v ďalších krokoch pri lúštení a ako jediný nevynechal žiaden pokyn pre napísanie dvoch číslic. V celkovom súčte bodov mal už značnú stratu a napriek výbornému finišu a bodovému zisku z poslednej úlohy, sa dokázal posunúť len na štvrté miesto. Veľmi tesný sa ale odohrával súboj o druhú a tretiu priečku. Ešte 2 a pol minúty pred koncom viedol podľa rýchlych prepočtov Pavel, záver ale vyšiel Anke, ktorá pretavila získané skúsenosti v postup o jednu priečku.

Michal, Anka, Blanka a Martin pred štartom finále dôležité inštrukcie k finálovým úlohám od predsedu SZHaK a začalo finále ktoré sledovala už aj porota (vľavo Milan Chudý a Ivan Šuňavec) Michal, Anka, Blanka a Martin v zábere kamery Zoliho Végha tesne po štarte Anna Medveďová mala skúsenosti už z československej sudoku ligy Martin Kollár začal najprv "Slovenskom" potom sa ale akosi zasekol tak rýchlo prešiel k "Žiline" Michal, Anka, Blanka a Martin po 5 minútach finále Petra Hudáka si zobral "pod krídla" šéf poroty Milan Chudý Martinovi Kollárovi asistoval Igor Jakubček Michalovi sa napriek "pomoci" od Igora Platznera v poslednej úlohe nedarilo

Kým sa všetko pripravovalo k záverečnému ceremoniálu, vystúpila tanečná skupina Samira z Martina, ktorá dotvorila celkovú atmosféru podujatia. Ešte raz musíme poďakovať všetkým partnerom a sponzorom, ktorí napomohli tomu, že sa tieto majstrovstvá vôbec mohli uskutočniť. V prvom rade je to samotná Žilinská univerzita, ktorá poskytla veľké priestory, kde sa všetci mohli bez problémov zmestiť a kde veríme tomu, mali dobré prostredie na to, aby dosiahli najlepšie výsledky. Poďakovanie patrí aj mestu Žilina, ktoré podporilo šampionát finančne, vydavateľstvu TRIAN, ktorý prostredníctvom časopisu RELAX a spolu s regionálnymi týždenníkmi MY výrazne napomohli tomu, že sa správa o konaní MSR dostala ku všetkým čo chceli prísť.

majster Peter Hudák a Ivan Harman primátor mesta Žilina - Ján Bujňák rektor Žilinskej univerzity - Dušan Čupka vydavateľ časopisu RELAX

Prvý šampionát je za nami. Výraznú stopu na ňom zanechala obec Komjatná, z ktorej prišlo v pomere k počtu obyvateľov, absolútne najviac súťažiacich (za každých 182 obyvateľov bol 1 súťažiaci). Medzi mestami vyhrala Bytča (za každých 100 obyvateľov bol 1 súťažiaci). Gratulácie patria najmä tým najlepším, ktorí možno motivovali aj tých menej skúsených, že pri troche tréningu sa dá dosiahnuť výrazne lepší výsledok. Odmenili sme teda víťazov, ceny si však odniesli aj porazení, ktorí mali šťastie pri žrebovaní. Na základe prijatia resp. odmietnutia účasti na MS do Prahy (škola, zamestnanie, výška štartovného) a možnosti rozšíriť počet súťažiacich na 6 nakoniec Slovensko reprezentovali na Majstrovstvách sveta títo sudokáči: Peter Hudák, Anna Medveďová, Pavel Jaselský, Štefan Gašpár, Blanka Lehotská a Ivanka Štiptová. SZHaK ponúklo prvým z 15-tich aj pozíciu nehrajúceho kapitána, o ktorú sa nakoniec uchádzal Martin Krebs. Všetkým držíme palce - a držali sme dobre (ale o tom už inde).

HODNOTENIA a MEDIÁLNE VÝSTUPY PRVÝCH MAJSTROVSTIEV			TASR	TV JOJ	TV PATRIOT	MY	ŠKOLÁCI Z BYTČE	RELAX	KORZÁR
TÍNEĎZER V SEMIFINÁLE	NAJPRV DOMÁCE ÚLOHY	REAKCIE VÍŤAZA	ŽIVOT	PRAVDA	SÚŤAŽIACI	SME	KYSUCKÍ GYMNAZISTI	DIVÁCI	PRAVDA 2

Aj keď dojmy z prvého šampionátu (2007) u mnohých počas cesty domov len doznievali, organizačný tím sa hneď po jeho skončení spolu s trojicou najlepších a ďalšou desiatkou riešiteľov s medzinárodnými skúsenosťami, zaoberal otázkou čo o rok. Dôležitým bolo najprv zhodnotenia podujatia, to čo bolo dobré, čo súťažiacich zaujalo, čo pozitívne prispelo k rozvoju tejto myšlienky, ale nevyhli sa ani odhaľovaniu chybičiek a celkovej štruktúre súťaže.

Drvivá väčšina potvrdila, že usporiadať majstrovstvá bol dobrý a správny krok. Malo to gradáciu, hodnotné ceny mohli vyhrať aj tí, ktorým sa darilo menej. Časovo sa zvládol program takmer presne, dobré bolo aj to, že súťaž a strava bola na jednom mieste. Všetci sa vyslovili za pokračovanie a navyše bol predložený návrh na kandidovanie Slovenska na usporiadanie Majstrovstiev sveta pre rok 2009.

Pred konečným rozhodnutím si však Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov chce počkať na názory tých, pre ktorých boli majstrovstvá pripravené a to súťažiacich. Preto sme požiadali všetkých účastníkov, ale aj ich blízkych, ktorí ich doprevádzali, aby napísali svoje hodnotenie a nevyhli sa aj kritike. Odpovede ale všetkých váhavcov presvedčili, že máme pokračovať. A tak sme sa dali do toho...

Novinkou oproti prvému ročníku bolo, že sme pripravili súťaž tak, aby sme mohli vyhodnotiť aj majstra Slovenska v juniorskej kategórii tzn. do 15 rokov. Týmto krokom sme chceli podporiť mladú generáciu, ktorá sa vo veľmi zaujímavých počtoch zúčastnila prvého ročníka, reálne ale na medaile nemala. Takto mohli všetci "mladší" súperiť len medzi sebou a ukázať tak, kto z nich je lepší.

HLAVNÉ FINÁLE		vek	počet zvládnutých úloh vo finále		čas *
1.	HUDÁK Peter	22	Košice	2	24:22
2.	IVANČO František	27	Vranov nad Topľou	1	26:50
3.	LEHOTSKÁ Blanka	34	Bratislava	1	28:27
4.	Gašpár Štefan	28	Púchov	1	30:11
5.	Štiptová Ivana	21	Ružomberok	1	30:40
6.	Jaselský Pavel	22	Vojtovce	0	--
--	Kollár Martin	36	Bratislava	0	--
--	Šomlo Štefan	32	Šahy	0	--

SEMIFINÁLE		vek	počet bodov za odovzdané úlohy		čas *
1.	Hudák Peter	22	Košice	8	17:44
2.	Gašpár Štefan	28	Púchov	3	09:10
3.	Kollár Martin	36	Bratislava	3	10:55
4.	Štiptová Ivana	21	Ružomberok	3	13:39
5.	Šomlo Štefan	32	Šahy	3	14:32
6.	Lehotská Blanka	34	Bratislava	3	15:15
7.	Ivančo František	27	Vranov nad Topľou	3	16:07
8.	Jaselský Pavel	22	Vojtovce	3	16:17
9.	Salamonová Jana	23	Košice	3	16:51
10.	Hudák Michal	19	Košice	3	17:11
11.	Mališ Marián	30	Považská Bystrica	3	18:05
12.	Jatelová Eva	48	Čechy	3	20:12
13.	Gašpár Peter	36	Púchov	3	20:24
14.	Krebs Martin	36	Vinosady	3	20:44
15.	Schwarcz Artur	35	Šaľa	3	21:32
16.	Demiger Matúš	15	Zlaté Moravce	3	25:26
17.	Balko Viliam	45	Martin	3	26:42

JUNIORSKÉ FINÁLE		vek	body celkom/z toho body vo finále
1.	HROMCOVÁ Zuzana	12	Bytča	33/17
2.	SZABARI Mikuláš	12	Sady nad Torysou	33/14
3.	BOŠKOVÁ Eva	13	Udiča	31/14
4.	Zorkócy Gabriel	12	Stupava	29/14
--	Grajciar Jaroslav ml.	13	Zvolen	29/14
--	Bučová Erika	14	Jablonové	29/14
7.	Bieliková Michaela	12	Sereď	28/14
--	Roháčová Alena	12	Lednické Rovne	28/14
--	Buša Lukáš	13	Bytča	28/14
10.	Kupčuliaková Lívia	14	Horná Štubňa	26/14
11.	Móciková Simona	14	Topoľčany	26/09
12.	Stacho Michal	14	Beluša	22/07
13.	Marko Michal	13	Bánovce nad Bebravou	21/07
--	Mišíková Lenka	13	Žilina	21/07
15.	Raffajová Lucia	14	Žilina-Bánová	20/07
--	Hromec Matúš	14	Bytča	20/07
17.	Branišová Evaaaaa	10	Bytča	19/07
--	Mičániová Klára	11	Žilina	19/07
--	Lorinc Michal	14	Konská	19/07
20.	Chano Juraj	13	Púchov	18/07
21.	Bahyl Jakub	13	Žilina	18/04
--	Púčeková Magdaléna	14	Horovce	18/04
23.	Kmetíková Kristína	14	Púchov	17/07
24.	Kvasnová Alžbeta	13	Tajov	17/04
25.	Brodňan Lukáš	10	Stráňavy	17/03
26.	Balážová Michaela	13	Bánovce nad Bebravou	14/04
27.	Szabari Dávid	14	Sady nad Torysou	14/03
28.	Husár Jakub	12	Bytča	13/03
29.	Schvandtnerová Denisa	12	Nemšová	10/00

23. február 2008 bol už dátumom, kedy sa uskutočnil druhý ročník tejto súťaže. Niektorí tvrdili že to bolo zaujímavé čo do počtu ľudí, iných lákal pokus o svetový rekord, ďalších opäť neznáme a nové tvary a druhy sudoku. Boli však aj takí, ktorí sa práve kvôli tomu, že očakávali len klasické sudoku odhlásili, prípadne nevedeli súťaži prísť na chuť. Mnohí ocenili a vyzdvihli organizáciu, priebeh, dramaturgiu, nás však motivovali aj kritické slová. Bez pohľadu "z druhého brehu" sa nikdy nedá vytvoriť ucelené podujatie, ktoré aj v takom čo nič nevyhrá zanechá príjemný dojem a zážitok aspoň na pár týždňov (ak nie na rok).

Základné fakty (príbeh zo sudoku na konci stránky) - počet súťažiacich zo Slovenska 188 (viac ako vlani) - počet súťažiacich zo zahraničia 7 (tiež viac ako vlani) - vekový priemer 28 rokov - najpočetnejšie zastúpenie vek: 9-15 rokov (65) - najpočetnejšie zastúpenie kraj: Žilinský (79) - najstarší riešiteľ: Ivan Paulička 75 rokov - najmladší riešitelia: Nikola Vajzerová, Tomáš Lokša   a Ivana Tavačová 7 rokov - podiel žien a dievčat 48,8 % - podiel mužov a chlapcov 51,2 % - zastúpenie zahraničných účastníkov: Česko, Maďarsko, Poľsko - najlepší kraj: Prešovský pred Bratislavským a Košickým   (pomer počtu získaných bodov na jedného účastníka) - najväčšia radosť: čas 5:25 za ktorý na podarilo vyriešiť sudoku   určené k pokusu o svetový rekord a že zostal "doma" - najväčšie sklamanie: oproti vlaňajšku výrazne pomalšie   vydávanie obedov - najväčšie prekvapenie: počet dosiahnutých bodov   v Juniorskej kategórii - najkrajší postreh: "... prišiel som sem nielen súťažiť ale aj sa zabaviť"

Ján Bujňák, rektor Žilinskej univerzity a čestný predseda M-SR

Zaujalo ale aj niečo iné. Priebeh súťaže. V junioroch totiž po základnej časti viedol Mikuláš Szabari, ktorému sa podaril taký výsledok, že sa kvalifikoval až do hlavného semifinále. Tam síce už neuspel, ale výkon zo základnej časti ho predurčuje k rozvoju tejto "zábavy" a k šanci veľmi rýchlo bojovať aj o reprezentačný dres. Vo finále ešte viac prekvapila rovnako 12-ročná Zuzana Hromcová, ktorá ako keby mala už toľko skúseností, že by ich mohla rozdávať aj o niekoľko rokov starším, čo pretavila v zisk majstrovského titulu medzi juniormi. Vynikajúco vyšlo finále aj Lucii Kupčuliakovej, ktorá sa vyšvihla z 22-ho miesta medzi juniormi až do prvej desiatky. Zaujal ale aj výsledok Evy Branišovej, ktorá len vo veku 10 rokov bola rovnocennou súperkou aj o 2 či 3 roky starším. Zdá sa že v Evičke rastie ďalší talent, ktorých sa tento rok ukázalo veru niekoľko.

Zuzka Hromcová ešte netušila čo dnes dokáže traja východniari Pavel Jaselský, Emília Rigdová a Anton Hudák dvaja Farkašovci - Ján a Roman v paľbe otázok sa ocitol aj hosť MSR Martin Páchnik editor portálu HLAVOLAMY.SK milý hosť - Zuzana Martináková mikrofón nezaskočil ani Ľudmuilu Farkašovskú

V hlavnej kategórii milo prekvapil Pavol Brodňan. Vlani skončil až na 128. mieste ale zdá sa, že za ten rok dobre trénoval a to sa ukázalo hneď v základnej  časti, keď atakoval medailové priečky. Rovnako zaujali aj mladší riešitelia ako Lucia Bohušová a ešte len 15-ročný Matúš Mokráň, ktorí si s prevahou zaistili postup do semifinále. V ňom ale prekvapil niekto iný. Matúš Demiger ako jediný z tínedžerskej skupiny totiž dokázal v semifinále zabodovať a to ho posunulo medzi najlepšiu 20-ku. Prekvapivo sa v základnej časti nedarilo vlaňajšej finalistke a reprezentantke Blanke Lehotskej, ktorá sa prešuchla do semifinále len z posledných postupových miest. V semifinále už ale zúročila nazbierané skúsenosti z majstrovstiev sveta a postúpila do finále, kde to už rozbalila tým najlepším spôsobom a ziskom bronzu sa posunula o neuveriteľných 22 miest, čo bol veľmi pekný príbeh týchto majstrovstiev.

Aj keď iný, ale rovnako pekný príbeh ponúkol najstarší účastník majstrovstiev - 75 ročný Ivan Paulička. Už vlani sršal pozitívnou energiou a nadšením, koľko mladých ľudí prišlo na šampionát a ako sa im darí a s akou vervou sa snažia vylúštiť súťažné úlohy. Ako sám uviedol, napriek veku sa tu cítil veľmi mlado a mať možnosť lúštiť zarovno s mladými mu dodalo opäť energiu pre ďalšie roky. Azda najkrajším momentom bola situácia, keď si potykal so 16-ročným súperom slovami: "Ty si sudokáč, ja som sudokáč, nie je medzi nami žiaden rozdiel a tak si môžeme tykať". Takmer 60 ročný rozdiel nebol problémom :-).

POKUS O SVETOVÝ REKORD sa zrodil ako inak v hlave hlavného organizátora a duše majstrovstiev Jana Farkaša. Svoje urobilo aj to, že jeho bratranec spolupracoval so slovenskou pobočkou Guinnessovej knihy, ktorej vydavatelia registrujú rekordy všetkého druhu po celom svete. Jano teda začal komunikovať najprv s centrálou vo Veľkej Británii a potom aj s Igorom Svítkom, registrátorom slovenských rekordov. Spoločne sa doladili pravidlá pre rekord a nastavili formy kontroly a overenia dodržania týchto pravidiel.Igor poveril kontrolou a prípadnou registráciou rekordu Romana Farkaša, inak aj vyžrebovaného predsedu Klubu nespravodlivo plešatých. Roman sa tak stal prvým hosťom šampionátu. Druhým sa stal partner majstrovstiev Martin Páchnik, ktorý už takto pred rokom cez portál HLAVOLAMY.SK pomáhal prezentácii podujatia. Martin prijal pozvanie a zároveň zdokumentoval priebeh súťaže a aj samotného rekordu. Ďalšími hostkami boli dve významné dámy. Zuzana Martináková, bývalá podpredsedníčka Národnej rady SR, o ktorej sa viacerí vyjadrovali, že je to najkrajšia poslankyňa na Slovensku a Ľudmila Farkašovská, hlásateľka a moderátorka v Slovenskej televízií a neskôr v Markíze. Pre hostí si Jano pripravil vtipný test na telo a na IQ, ktorý všetci hostia zobrali s úsmevom a pri čítaní ich odpovedí tak počas prestávky zabavili všetkých prítomných.

Vráťme sa ale k rekordu. To malo a stále má pravidlo, že v úlohe musia byť vložené presne 3 čísla z každej číslice, presne 3 čísla musia byť vložené aj v každom riadku a stĺpci a rovnako tak aj v každom zo zvýraznených boxov s 3x3 políčkami. Pokus o rekord prilákal aj médiá a ako sa sami priznali, aj zahraničných účastníkov. Tým najvýznamnejším bol tak ako vlani Robert Babilon,

	György István kapitán maďarskej reprezentácie foto Peter Mišík www.rasteria.com
		apartmány ČIERNY MEDVEĎ
	Jozef Jančiar, Dávid Szabari a ďalší súťažiaci Igor Hudák a súperi
	Pavel Jaselský s rekordným sudoku v ruke preberanie certifikátu o rekorde
	Ján Farkaš s novinármi Roman Farkaš komisár pre ustanovujúci rekord Ján Farkaš hlavný organizátor a otec myšlienky Pavel Jaselský držiteľ rekordu

dvojnásobný majster sveta v riešení logických úloh (1993, 1996) a držiteľ jednej striebornej (2001) a jednej bronzovej (1997) medaily. Maďarskú skupinu viedol György István, vicemajster sveta v riešení logických úloh (1995) a kapitán maďarskej reprezentácie, ktorého doprevádzali ďalší reprezentanti ako Zoltánovia Horváth a Gyimesi, Tamás Csizmazia a Boglár Majorová, pričom poľskú reprezentáciu zastupoval Jacek Kozicki.

Rekordné sudoku bolo zaradené ako samostatné kolo a to z dôvodu dodržania pravidiel pre overenie rekordu a osobitný režim merania času. Organizátori tipovali súboj medzi trojicou Zoltán Horváth, Robert Babilon a Peter Hudák. Všetci mali skúsenosti nielen s logickými úlohami, ale už aj so sudoku. Zoli Horváth na prvých majstrovstvách sveta v sudoku (2006) skončil piaty, Robert Babilon ôsmy. Náš Peťo Hudák si dokonca vlani odniesol z druhých majstrovstiev sveta bronzovú medailu a tak sa zrak divákov a médií upieral skôr do priestoru, kde sedela práve táto trojica. Všetko sa ale zbehlo inak. Poďme teda po poriadku.

Všetci si vypočuli pravidlá pre overenie rekordu a spôsob, akým sa prihlásia v prípade, že sa im podarí vyriešiť úlohu. Rozdali sa zadania, každý si napísal na prednú stranu meno a registračné číslo a prišiel ŠTART. Spustila sa časomiera, pričom kvôli rekordu bežali súčasne až dve. Pre prípad overenia času a dodržiavania pravidiel bol pokus súbežne nahrávaný aj na kameru.

 

Na opačnej strane zadania sa objavila úloha, ktorá podľa rekcií viacerých jemne povedané vyrazila dych. V úvode krútili nad ňou aj skúsení reprezentanti z Maďarska a Česka a nič nedávalo najavo, že sa úlohu podarí v nejakom zaujímavom čase vyriešiť. Veľmi to nešlo dokonca ani Petrovi Hudákovi a tak u Jana Farkaša, ako autora nápadu i samotnej úlohy trochu začali pochybnosti, či je naozaj úloha riešiteľná a či on sám neurobil niekde chybu.

 

Na vyriešenie úlohy bolo určených maximálne 15 minút. Ak by sa dovtedy nepodarilo úlohu vyriešiť, ustanovujúci rekord by sa jednoducho neuznal. Obdobne náročnú úlohu zvládol totiž aktuálny majster sveta Thomas Snyder na nedávnych Majstrovstvách USA za 7,5 minúty, nešlo ale o registrovaný pokus o rekord.

 

A potom to prišlo. Z čista jasna sa ozvalo hlasné "mám" a zodvihla sa ruka Pavla Jaselského. Možno to bol osud, alebo riadenie niekde zhora, ale práve neďaleko neho sa v tom čase nachádzal aj hlavný komisár pokusu o rekord Roman Farkaš a zastavil svoje stopky v čase 5:25. Rovnaký čas stopli organizátori aj na svojej časomiere a totožné to bolo aj na videozázname. Keď kontrolóri uznali čas a správnosť riešenia, vykríkol Ján Farkaš radostne pamätnú vetu: "A je doma." Neskôr pre médiá uviedol: "Čas (5:25) ma úplne ohromil, osobne som očakával pri najlepšej vôli rekord na úrovni 8 minút."

 

S takýmito náročnými úlohami ešte veľa riešiteľov skúsenosti nemalo. V stanovenom limite 15 minút ho vyriešilo len 11 súťažiacich (z toho len dvaja zo zahraničia) a keďže body aj z tejto úlohy sa započítavali do súčtu bodov v rámci majstrovstiev, kontrolovali sa všetky odovzdané úlohy. Záludnosťou úlohy bolo, že na väčšine políčok vychádzali 2-3 kombinácie číslic a to správne sa dalo zistiť len pomocou rôznych vylučovacích metód, čo však uberalo čas. Iná cesta bola si tipnúť, ktoré z možných číslic by bolo to správne.  Kto to nejakým dobrým čuchom, alebo odvážnym odhadom, tipol dobre, posúval sa v riešení ďalej. Pavlovi to vyšlo a tak môžeme len gratulovať. Okamžite sa okolo neho zhrkli novinári a aj mnohí súperi, aby si mohli odfotiť tento historický okamih. Ako uviedol Pavel pre Českú tlačovú kanceláriu: "Úloha bola dosť náročná, ale rýchlo som prišiel na fintu, ako pri riešení postupovať. Sudoku lúštim hlavne na internete, občas i v novinách.“ Ako vidieť, nápad zrealizovať pokus o svetový rekord prekročil naše hranice.

195 ľudí prišlo 23.2.2008 do Žiliny. Teda, prišlo ich určite viac, ale týchto 195 sa prišlo biť o titul Majstra Slovenska v sudoku pre rok 2008. Prišli všetci, čo v sudokovom svete (na Slovensku) niečo znamenajú; všetci medailisti z minuloročného šampionátu, zvyšní členovia repre z Prahy, ambiciózni juniori, nemenej ambiciózni seniori, dokonca aj zahraniční účastníci zavítali ku nám s vidinou večnej slávy v prípade prekonania resp. ustanovenia svetového rekordu.

Bolo super opäť sa stretnúť s Ivkou, Dáškou, Blankou, Peťom, Miškom, Jankom, Ivanom, Palim a ostatnými kolegami z repre. S Dáškou sme si trochu pokašľali a išli sme na to.

Prvé kolo
Osem mini úloh na 20 minút. Určite si prišli na svoje začiatočníci a "papučoví" riešitelia. Pre ostrieľanejších borcov typu Peťo, Pali & Co. stačilo cca 7-8 minút a bolo hotovo. Možno stálo za úvahu zaradiť zo dve, tri stredne ťažké úlohy naviac (ako minulý rok) prípadne časový bonus, avšak ťažko povedať. V tomto kole si neviem predstaviť, ako by to zapôsobilo na rekreačných riešiteľov, keby im Peťo po 7 minútach zrúkol pri uchu "Hotovo"... Takže asi to bolo dobre tak, ako to bolo. Po tomto kole som mal plný počet.

Druhé kolo
Osem úloh na 40 minút. Podľa vzoru Snydera (pozn. majster sveta) som začal najťažšou úlohou, tipovacím sudoku, ktoré zvyknem robiť za 15-18 minút, avšak toto bolo z nejakej zvláštnej sorty... Postupne som od neho odbiehal a rýchlo urobil jednu či dve menšie úlohy, ale stále som sa k nemu vracal a tak sa stalo, že som nakoniec mal len 6 úloh z 8. Uľavilo sa mi, keď som zistil, že na tipovacom si vylámali zuby viacerí (resp. všetci)

Tretie kolo
Dve úlohy na 8 minút. Nikto nemal nič. Aj keď som začul, že Horváth stihol jednu. Neviem.

Štvrté kolo
Tu sa to začalo miesiť. Kto zabral, bol iste v semifinále. Dve úlohy na 16 minút. Peťo s Palim boli hotoví za 6 resp. 7 minút, ja za 13 a ešte som registroval Ivku, ktorá skončila predo mnou. Palimu našli chybu a tak prišiel o 18 bodov a víťazstvo v základnej časti. V tomto kole som prvýkrát využil gumu a to dosť hojne...

Piate kolo
Pokus o svetový rekord! Položili predo mňa dáku klasiku, ktorá sa od začiatku tvárila dosť nepriateľsky a povedali "Riešte!" V prvej minúte som bol trochu rozhádzaný, keďže som po očku sledoval, ako štrajkuje veľká časomiera, avšak našťastie záložné stopky frčali ostošesť.
Potom som vpísal pár čísel a asi na tri minúty som sa odmlčal. Tá klasika sa tvárila stále viac neprístupne, tak som si povedal: "No počkaj; veď ja s tebou vybabrem a vytiahol som z rukáva moju obľúbenú avšak stále málo používanú taktiku – IT (inteligentný tip). Obyčajne sa spolieham na to, že tipnem zle a prídem k sporu a začnem odznova s čistým štítom, avšak v tomto prípade som k sporu neprišiel a riešil a riešil, až som ju vyriešil. Palimu sa podarilo 5:25, mne a Peťovi cca 11 minút.

Semifinále
4 úlohy na 28 minút mínus nejaká tá strata na lídra. Po základnej časti viedol Peťo so 45 bodmi, potom nasledovala Ivka so mnou s 30 bodmi, Feri 29, Pali 28, potom dvaja s 22 bodmi atď... Brácho (pozn. Peter Gašpár) sa tam takisto prešmykol, ako aj ďalší dvaja členovia krúžku Gumkáči a to nám chýbal superhráč Pišta Pupák...
Za 9 minút som odovzdával prvú úlohu a myslel som, že pohoda, no potom som urobil moju jedinú chybu tohto dňa a zle som opísal číslo do osemsmerovky (!) a potom som sa len 15 minút čudoval, prečo mi to nevychádza... Ej, veru som tŕpol, avšak dve úlohy mal len Peťo, takže to bolo viac-menej s prehľadom.

Finále
Peťo Hudák, Martin Kollár, Ivka Štiptová, Pišta Šomlo, Blanka Lehotská, Feri Ivančo, Pali Jaselský a ja si vybojovali možnosť stáť pred všetkými chrbtami k big boardom a cúvať pomaly k nim. To cúvanie ešte musím natrénovať... Furt ma to ťahalo k Martinovi.

V prvom kole som sa nevedel spamätať s dvoch áčok v jednom štvorci, tak som si musel prečítať aj zadanie a zistil som, že "v troch vnútorných štvorcoch sú všetky písmená daného výrazu". No, ja som začal meditovať, že čo sú to "vnútorné štvorce"... Ale inak OK, na to, že som si vybral ťažšiu úlohu to nebolo také zlé a skoro som ju dokončil, čo by bolo super, lenže ja som ju nedokončil... Tuším len Ferimu sa podarila jedna úloha, keďže Peťovi našli chybu.

 

V druhom kole som horko-ťažko zvládol jednu úlohu a začal som špekulovať. Tak mi treba...
Peťo urobil obe, aj Pali, len Palimu našli dve chyby a bolo po zábave. Blanke a Ivke sa podarila tiež jedna úloha, takže bolo rozhodnuté. Peťo obhájil svoje miesto; ja tiež (CHA CHA). Poradie: Peťo, Feri, Blanka, ja, Ivka (tesne!), Pali, Pišta, Martin.

Toť fsjo, Pišta

MAJSTER HUDÁK nenechal nič na náhodu a všetkým prítomným ukázal koho v ňom Slovensko má. Príjemné bola ale zistenie, že za ten rok vyrástla zaujímavá konkurencia. Niektorí zdá sa na sebe "pracovali" a výsledok sa dostavil. Nuž je to výzva aj pre ostatných. Tak sudokujte a nebojte sa priznať si aj porážku, lebo len ten čo pozná tajomstvo svojho súpera ho vie aj zdolať a sudoku tých tajomstiev až tak veľa nemá.